Je lepšia slaná voda alebo bazénová chémia?

Slaná voda verzus chlór: porovnanie

Ak uvažujete o slanej vode v bazéne, tá síce tiež obsahuje chlór, ale prirodzene vznikajúci rozpustením soli a jej rozkladom v solinátore. Je teda prírodnejší a tým aj šetrnejší voči životnému prostrediu aj pokožke. Nižšie sa pozrite na ďalšie výhody.

• nevyvoláva alergické reakcie,
• voda nie je cítiť vďaka absencii dráždivých chloramínov,
• napriek tomu soľ zaisťuje perfektne čistú vodu a spoľahlivo ničí baktérie a riasy,
• je cenovo výrazne dostupnejšia než chemický chlór.

Nevýhodou je iba:

• korózia nerezových súčastí (napr. bazénové schodíky) – je potrebné zaobstarať tie s označením AISI 316 (masívna nehrdzavejúca oceľ odolná voči soli),
• vyššie počiatočné náklady na zaobstaranie solinátora.

Chemický chlór je v porovnaní so slanou vodou častejším a účinnejším riešením dezinfekcie bazénovej vody. Je však nevhodný pre alergikov a navyše je veľmi dôležité strážiť jeho správne dávkovanie. Pozrite sa nižšie na prehľad všetkých výhod a nevýhod.

Výhody chemického chlóru

• silnejší účinok v boji proti vírusom, baktériám a riasam,
• prevencia proti zakaleniu vody,
• tradičná a osvedčená metóda ošetrenia bazénovej vody,
• jednoduchá aplikácia.

Nevýhody chemického chlóru

• nevhodný pre alergikov z dôvodu vyvolávania alergickej reakcie,
• môže dráždiť oči, pokožku a sliznice,
• sprevádza ho chlórový zápach,
• nutnosť starostlivo strážiť jeho dávkovanie,
• v porovnaní so soľou ide z dlhodobého hľadiska o drahšie riešenie.

Alkalita

Majitelia domácich bazénov používajú na kontrolu kvality bazénovej vody rozmanité druhy testerov, od jednoduchých, tvorených prúžkom papiera napusteným príslušným reagenčným činidlom, cez presnejšie kvapkové či tabletové testery, až po sofistikované prístroje vo vyššej cenovej relácii.

Výrobcovia bazénových testerov umožňujú pomocou svojich produktov testovať nielen základné parametre bazénovej vody, ako je hodnota pH a koncentrácia aktívneho chlóru, ale napríklad aj tzv. alkalitu. Pre bežného majiteľa domáceho bazéna je pojem alkalita pomerne ťažko uchopiteľný, pretože ide o termín z hydrochémie či analytiky vody, ktorý nie je medzi laickou verejnosťou (a bohužiaľ ani medzi niektorými predajcami bazénovej chémie) príliš rozšírený.

Pojem alkalita sa objavil koncom 19. storočia ako ekvivalent vtedy nových anglických a nemeckých výrazov Alkalinity či Alkalität. V priebehu času došlo k zmene názvu z alkality na tzv. kyselinovú neutralizačnú kapacitu (existuje aj termín zásadová neutralizačná kapacita, ktorý však pre údržbu bazénovej vody nemá praktický význam, takže ho spomíname len pre úplnosť). Medzi širokou verejnosťou sa pojem alkalita používa dodnes, takže sa ho v nasledujúcom texte budeme držať aj my, hoci na pochopenie jeho pravého významu je oveľa vhodnejší termín kyselinová neutralizačná kapacita.

Definícia alkality

Ak by sme chceli vyjsť z analytickej definície, kyselinová neutralizačná kapacita zodpovedá látkovému množstvu silnej jednosýtnej kyseliny, ktoré sa spotrebuje na dosiahnutie určitej hodnoty pH (v našom prípade ide o hodnotu pH 4,5, pretože druhá kyselinová neutralizačná kapacita, vzťahujúca sa k hodnote pH 8,3, nemá pri úprave bežnej bazénovej vody význam vzhľadom na fakt, že hodnota pH bazénovej vody by nemala prekročiť pH 7,5 a akýkoľvek prídavok kyseliny túto hodnotu vždy len zníži). Ide teda o schopnosť vody viazať vodíkové ióny, čo je všeobecná vlastnosť prírodných aj pitných vôd daná prevládajúcim uhličitanovým systémom v týchto druhoch vôd. Uhličitanový systém úzko súvisí s acidobázickými vlastnosťami vody, teda s hodnotou pH a jej zmenami po prídavku kyseliny alebo zásady. Jednotkou KNK_4,5 je mmol/l (milimol na liter).

Kyselinová neutralizačná kapacita do hodnoty pH 4,5 (KNK_4,5) bola skôr označovaná ako celková alkalita. V oblasti hodnôt pH bazénovej vody má veľký význam pre odhad koncentrácie hydrogénuhličitanov, ktoré sa zásadným spôsobom podieľajú na tlmivej kapacite vody. Táto koncentrácia býva udávaná v jednotkách mg/l a práve toto vyjadrenie často nachádzame pri stanovení alkality na bazénových testeroch zahraničných výrobcov vrátane odporúčaného optimálneho rozmedzia. Nesúlad medzi jednotkami (mmol/l verzus mg/l) môže v praxi vyvolať prvotné nejasnosti ohľadom pravého významu pojmu alkalita. Ak si však uvedomíme, že výraz celková alkalita môžeme v súvislosti s úpravou vody v domácich bazénoch s trochou zjednodušenia nahradiť aktuálnou koncentráciou hydrogénuhličitanov, stáva sa celá problematika alkality vody lepšie pochopiteľnou.

Hydrogénuhličitany

A sú to práve hydrogénuhličitany, ktoré sú základnou účinnou zložkou špeciálnych prípravkov bazénovej chémie na zvýšenie alkality. Určitá koncentrácia hydrogénuhličitanov v bazénovej vode je žiaduca, pretože zvyšuje odolnosť bazénovej vody voči prídavku kyseliny alebo zásady. Prípravky bazénovej chémie sú všeobecne vyrábané tak, aby ich účinné zložky v maximálnej miere pôsobili v rozmedzí hodnôt pH medzi 6,8 až 7,5. Tento interval hodnôt pH bazénovej vody (teda v podstate neutrálna oblasť) je zároveň optimálny z hľadiska pôsobenia bazénovej vody na ľudskú pokožku a sliznice. Aby pri aplikácii prípravkov bazénovej chémie nedochádzalo k veľkým výkyvom hodnôt pH, je vhodné, aby sa v bazénovej vode určitá koncentrácia hydrogénuhličitanov nachádzala, čo v prírodných či pitných vodách obvykle skutočne je.

Nežiaduca eliminácia hydrogénuhličitanov z bazénovej vody obvykle nastáva po necitlivej úprave hodnoty pH a eliminácii vyšších koncentrácií vápnika a horčíka veľkým množstvom kyseliny chlorovodíkovej, čo je úplne nevhodný postup, s ktorým sa občas môžeme stretnúť na rôznych bazénárskych diskusných fórach či dokonca priamo u niektorých predajcov chemických prípravkov. Manipulácia s kyselinou chlorovodíkovou bez základnej znalosti jej vlastností a bez ochranných pomôcok je nezodpovedný hazard, ktorý môže u človeka neorientujúceho sa v problematike chemických látok viesť k závažnému poškodeniu zdravia.

Druhým problémom je veľkosť dávky kyseliny, ktorú v podstate nemožno určiť inak než na základe analýzy konkrétnej bazénovej vody. Rozhodne nie je možné bezhlavo preberať skúsenosti niekoho iného, pretože voda v jeho bazéne má celkom iste iné zloženie vrátane odlišnej koncentrácie hydrogénuhličitanov. Vyššie spomínaným neuváženým postupom si môžeme dokonale zlikvidovať tlmivú kapacitu vody, takže akákoľvek úprava hodnoty pH a jej udržanie v optimálnom intervale počas aplikácie ďalších prípravkov bazénovej chémie budú v podstate nemožné.

Princíp fungovania alkality

Alkalita funguje ako „nárazník“, ktorý zabraňuje rýchlym zmenám pH. Meria sa v jednotkách ppm (častíc na milión) a ideálna hodnota pre bazén je 80–120 ppm. Prejavuje sa tak, že voda je stabilná, nezakaľuje sa, nepení a bazénová chémia na báze chlóru funguje správne.

Nízka alkalita sa prejavuje kyslou vodou (v dôsledku rýchleho poklesu pH), ktorá spôsobuje:

• podráždenie očí a pokožky,
• poškodenie výstelky bazéna alebo kovových častí,
• nižšie účinky chlóru.

Pri vysokej alkalite potom dochádza k:

• rastu spotreby chlóru,
• zhoršeniu úpravy pH,
• zákalu vody,
• tvorbe vodného kameňa.

Ako problém s alkalitou vyriešiť?

Ak sa potýkate s nízkou alkalitou, použite kvalitný prípravok od Chlorito Alkalita Plus. Dávkujte ho vždy podľa návodu. Prípravok zvyšuje stabilitu hodnoty pH vody v bazéne a tým aj účinnosť prípravkov na báze aktívneho chlóru. Aplikáciou správneho množstva dosiahnete znovunastolenie a udržanie optimálnej kvality vody, ale aj ochranu bazénovej technológie pred poškodením. Vyberte si produkty našej vlastnej značky PWS Alkalita Plus. Ponúkame ich v rôznych objemoch.

V prípade opačného problému aplikujte prípravok pH mínus. Opäť ho pridajte do vody na základe odporúčaného dávkovania uvedeného na obale. Nalievajte ho do hlbšej časti bazéna, aby sa rovnomerne rozptýlil. Následne zapnite filtráciu a po niekoľkých hodinách alkalitu pomocou testera znovu otestujte. Ak je stále príliš vysoká, celý proces zopakujte.

Prípravky pH mínus použite aj v prípade, keď sa hodnota pH blíži hornému rozmedziu odporúčaného intervalu. Na Chlorito kúpite prípravok v kvapalnej aj granulovanej forme.

Záver

Hľadanie skratiek a bezhlavých zjednodušení sa môže na ceste k udržaniu optimálnej kvality bazénovej vody často vypomstiť. Používajte prípravky bazénovej chémie s rozvahou, podľa návodu a pokynov výrobcu. Ak napriek tomu nastane problém s údržbou kvality bazénovej vody, je potrebné riešiť ho v zárodku, čo najskôr a za pomoci odborníkov.