Podzemná voda – zdroj vody na napúšťanie bazéna?

Rad prevádzkovateľov domácich bazénov využíva existenciu vlastného zdroja vody na napúšťanie svojho záhradného bazéna pred letnou kúpacou sezónou. Najčastejšie ide o súkromné studne alebo vrty, z ktorých je čerpaná podzemná voda. Menej obvyklé je na napúšťanie využiť vodu povrchovú alebo zachytenú dažďovú vodu.

Každý z uvedených druhov vôd má svoje špecifiká. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na podzemné vody a ich charakteristické vlastnosti, ktoré veľkou mierou podmieňujú ich vhodnosť či nevhodnosť stať sa potenciálnym zdrojom pre domáci záhradný bazén.

Podzemné vody: výskyt, delenie a dopĺňanie zásob

Podzemné vody sa vyskytujú pod povrchom krajiny v zemských dutinách alebo vo zvodnených vrstvách, kde sú v priamom kontakte s horninami, čo do veľkej miery predurčuje ich konkrétne zloženie. Podľa celkového chemického zloženia sa podzemné vody delia na vody prosté a minerálne vody, pričom rozhodovacím kritériom je obsah rozpustených látok – prostá podzemná voda má nízky obsah minerálnych látok.

V zemskej kôre nájdeme podmienky pre vznik podzemných vôd zhruba do hĺbky 10 km pod povrchom. Zásoby podzemných vôd sa dopĺňajú trojakým spôsobom: infiltráciou zrážkových a povrchových vôd, kondenzáciou vodnej pary v pôde a vznikom a kondenzáciou vodných pár z magmy. K dopĺňaniu zásob dochádza väčšinou v jarných mesiacoch; naopak v letnom, jesennom a zimnom období sa zásoby zmenšujú a dosahujú minimum. V horských oblastiach s dlhodobou snehovou pokrývkou môže dochádzať k časovému posunu vo výskyte minimálnych hladín.

Na Slovensku sa najväčšie zásoby podzemných vôd nachádzajú v kvartérnych sedimentoch Podunajskej nížiny – predovšetkým na Žitnom ostrove, ktorý patrí k najväčším zásobárňam podzemnej pitnej vody v strednej Európe. Ďalej ide o náplavy Váhu, Hrona, Ondavy a Laborca, o medzihorské kotliny (Turčianska, Liptovská, Košická) a o krasové oblasti Slovenského krasu, Nízkych Tatier či Muránskej planiny. Práve krasové a vápencové oblasti sú zároveň tie, kde možno očakávať vodu s vyšším obsahom vápnika.

Chemické zloženie podzemnej vody

Výsledné chemické zloženie podzemnej vody je výsledkom vzájomného pôsobenia horninového prostredia, zrážkových a povrchových vôd a podzemnej atmosféry. Určujúcim činiteľom je zloženie pôd a hornín, ktorými voda pri svojom podzemnom obehu preteká, a tiež zloženie povrchových a zrážkových vôd v danej lokalite – čo je zvlášť dôležité v oblastiach so silne znečistenou atmosférou.

Priame rozpúšťanie obvykle nespôsobuje vyššie koncentrácie rozpustených látok, pretože do vody môžu týmto spôsobom prechádzať len ľahko rozpustné minerály na báze síranov alebo chloridov (sadrovec, kamenná soľ, sylvín, karnalit a podobne) alebo humínové látky obsiahnuté v pôde.

Ak je v podzemnej vode prítomný oxid uhličitý, môžu do vody prechádzať aj inak menej rozpustné minerály – napríklad málo rozpustné uhličitany vápnika, železa alebo mangánu pôsobením oxidu uhličitého prechádzajú na rozpustné hydrogénuhličitany a voda sa tak obohacuje vápnikom, horčíkom, železom alebo mangánom.

Zrážkové vody môžu v znečistených oblastiach obohacovať podzemné vody nežiaducim spôsobom toxickými kovmi alebo uhľovodíkmi. Zvláštnu rolu majú ílové minerály – fungujú ako polopriepustné membrány, prepúšťajúce elektroneutrálne častice a zadržiavajúce častice elektricky nabité. Vďaka tomuto procesu môžu vznikať lokality s veľmi mineralizovanými podzemnými vodami.

Chemické zloženie podzemných vôd sa vďaka cirkulácii v horninovom prostredí mení v horizontálnom aj vertikálnom smere s postupným ustaľovaním rovnováhy:

• svrchné zemské vrstvy – prevažujúci obsah hydrogénuhličitanov, síranov, dusičnanov, vápnika a horčíka, celková mineralizácia je obvykle malá;
• prechodná hlbšia zóna – vody sú viac mineralizované, v zložení nájdeme viac zastúpené chloridy, sodík a draslík;
• hlboko formované vody – veľká mineralizácia, prevládajúci obsah sodíka a chloridov, ďalej tiež sulfidov alebo rozpusteného sírovodíka.

Podzemné vody a teplota

Významným ukazovateľom podzemnej vody je teplota. Pri väčšine prameňov alebo plytkých podzemných vôd sa pohybuje okolo 10 °C. Denné zmeny teploty sa prejavujú len do hĺbky asi 0,5 až 1 m. Teplota podzemných vôd v hĺbke 20 až 30 m je už pomerne stála a vzrastá s hĺbkou v závislosti od takzvaného geotermického stupňa (približne o 1 °C na každých 30 až 35 m).

Z hľadiska správnej prevádzky domáceho bazéna je ťažiskovým parametrom podzemnej vody hodnota pH. Najčastejšie sa hodnota pH v podzemných vodách pohybuje v rozmedzí cca 5,5 až 7,5, ale výnimočne môže byť aj nižšia než 5,0 alebo vyššia než 8,0. Správna hodnota pH bazénovej vody počas prevádzky by sa mala nachádzať v intervale 6,8 až 7,4 – prečo je pri každom zdroji iná, vysvetľujeme v článku Nastavenie správneho pH podľa zdrojovej vody.

Podzemná voda a jej úprava pre bazény

Aké sú praktické dopady uvedených informácií? Nemožno vopred striktne vyhlásiť, že podzemná voda nie je vhodná na napúšťanie domáceho bazéna. Menej mineralizované podzemné vody môžu svojimi vlastnosťami bazénovej prevádzke celkom dobre vyhovovať. Pri viac mineralizovaných vodách však môže nastať situácia, keď sa počas sezóny objavia problémy s udržaním žiaducej kvality vody, ktorým by sme sa pri napúšťaní z verejného vodovodu pravdepodobne vyhli.

Vždy treba prihliadnuť ku konkrétnemu zloženiu vody a vziať do úvahy jej najdôležitejšie parametre – hodnotu pH, obsah vápnika, horčíka, železa, mangánu a v neposlednom rade celkovú tvrdosť. Investícia do analýzy týchto parametrov sa vám v kúpacej sezóne mnohonásobne vráti.

Prípravok na zníženie tvrdosti bazénovej vody

Prípravok na zníženie tvrdosti bude vaším veľkým pomocníkom v prípade, že podzemná voda obsahuje vyššie koncentrácie vápenatých alebo horečnatých iónov – čo sa počas sezóny prejaví nežiaducim belavým zákalom vody či šedobielymi tvrdými inkrustmi na stenách bazéna a príslušenstve. Obsahuje špeciálnu účinnú látku schopnú previesť nerozpustné zlúčeniny vápnika a horčíka trvale späť do rozpustnej formy a eliminovať aj prípadný ďalší budúci vznik nerozpustných zlúčenín týchto kovov.

Dávkovanie je individuálne a závisí od konkrétnej koncentrácie iónov vápnika a horčíka v podzemnej vode. Suma vápnika a horčíka býva označovaná ako takzvaná „tvrdosť vody“ – termín sa vzťahuje k javu známemu od konca 18. storočia, keď sa pri úprave zeleniny varením vypozorovalo, že zelenina vo vode s vyššou koncentráciou vápnika a horčíka zostáva dlho tvrdá. To dalo pravdepodobne podnet k tomu, že takéto vody začali byť nazývané „tvrdými“ a ostatné „mäkkými“.

Suma vápnika a horčíka sa dnes uvádza v jednotkách mmol/l, no v praxi sa často stretávame so zastaraným vyjadrovaním „celkovej tvrdosti“ v nemeckých, anglických, francúzskych či amerických stupňoch, ktoré sa líšia vo svojich definíciách. Pre ľahšiu orientáciu uvádzame prepočet:

1 mmol/l = 5,6 °nem = 7,02 °angl = 10 °franc = 100 °amer

Viac o tom, čo tvrdosť vody s bazénom robí, nájdete v článku Vplyv tvrdosti vody na bazén.

Železo a mangán vo vode zo studne

Vyššie koncentrácie železa a mangánu v podzemnej a následne bazénovej vode môžu počas sezóny spôsobovať nežiaduci hnedavý zákal a vznik koloidných hrdzavohnedých až čiernych zrazenín, ktoré zhoršujú kvalitu vody a jej priezračnosť.

Riešením je aplikácia silného oxidačného činidla na báze aktívneho chlóru (napríklad chlór šok), ktoré dokáže previesť železo z oxidačného stupňa 2 na stupeň 3 do formy nerozpustného hydroxidu železitého, ktorý sa následne vylúči vo forme amorfnej zrazeniny. Vzniknutý zákal potom odstránite vločkovaním.

Pri tomto procese je nutné dodržiavať optimálne rozmedzie hodnoty pH, pretože práve v intervale 6,5 až 7,5 je rozpustnosť hydroxidu železitého najnižšia. Zrážaním železitých solí zásadami vznikajú červenohnedé zrazeniny hydratovaných oxidov železa. Niekedy na vznik zrazeniny stačí obyčajné prevzdušnenie podzemnej vody.

Čo sa týka mangánu, v prípade jeho vysokých koncentrácií v podzemnej vode takú vodu na napúšťanie domáceho bazéna neodporúčame. Odstraňovanie mangánu je zložitejšie než pri železe – mangán je voči pôsobeniu oxidačných činidiel odolnejší a proces musí prebiehať pri vyššej hodnote pH.

Oplatí sa to?

Pri plánovaní využitia podzemnej vody z vlastnej studne alebo vrtu vždy dôkladne zvážte, či prípadná finančná úspora za neodobranie vody z verejného vodovodu skutočne vyváži riešenie prípadných problémov so zhoršenou kvalitou bazénovej vody počas sezóny. Znalosť základných parametrov podzemnej vody a ich dôkladné posúdenie je elementárnou podmienkou budúcej bezproblémovej prevádzky domáceho bazéna.