Problémy vody v bazéne, Strana 2

Výpis článkov

Ako si poradiť s nežiaducimi vodnými riasami v bazénovej vode: prevencia a možnosti riešenia

Ako si poradiť s nežiaducimi vodnými riasami v bazénovej vode: prevencia a možnosti riešenia

S príchodom jari sa nielen prebúdza príroda, ale aj váš domáci bazén – a môžu sa bohužiaľ objaviť aj prvé problémy s úpravou bazénovej vody. Jedným z nich je výskyt nežiaducich rias v bazéne. Zelená voda, klzké steny alebo nepríjemný zápach? To všetko patrí medzi signály, že sa v bazéne objavili nežiaduce vodné riasy.

V tomto článku vysvetlíme, prečo sa vodné riasy v bazénoch na jar objavujú, ako im účinne predchádzať a čo robiť, keď už bazénová voda začne zelenať.

Prečo sa vodné riasy objavujú práve na jar

Na jar sa často stretávame s tým, že sa bazénová voda začne rýchlo kaziť. Prichádzajúce teplé počasie, prvé jasné slnečné lúče a nízke koncentrácie aktívneho chlóru v bazénovej vode sú pre vodné riasy ideálnym prostredím. Počas zimy je odpojená bazénová technológia vrátane filtrácie, voda stagnuje a v kombinácii s rastúcou teplotou a predlžujúcimi sa dňami sa v bazénovej vode rýchlo množia mikroorganizmy. Práve preto je jar kritickým obdobím – a tiež najčastejším časom, keď sa majitelia vonkajších bazénov potýkajú s horšou kvalitou vody. 

Ako vyzerajú vodné riasy v bazénovej vode

Nežiaduce vodné riasy patria medzi nižšie rastliny a ich bunky sú obvykle zelené. Ojedinele sa môžeme stretnúť aj s iným sfarbením ich kolónií v širokej škále od svetlohnedej až po čiernu farbu. Najčastejšími farbami sú však rôzne zelené odtiene. Riasy sa môžu vznášať vo vodnom stĺpci alebo žiť prisadnuto na stenách a dne bazéna. Ich bunky často chráni sliz, preto sú povlaky na povrchoch klzké a horšie odstrániteľné. 

Príznaky, že sa v bazéne objavili riasy:

  • zelená alebo zakalená voda,
  • klzké steny a dno,
  • nepríjemný zápach,
  • usadeniny na stenách alebo dne.

Čo robiť, keď sa riasy už objavia

Dôležité je reagovať rýchlo a zásah proti riasam neodkladať – každé zdržanie vedie len k ďalšiemu zhoršeniu kvality vody a zvyšuje spotrebu bazénových prípravkov.

1. Šoková chlorácia

Ide o šokové zvýšenie koncentrácie aktívneho chlóru v bazénovej vode. Tento krok slúži na likvidáciu všetkého organického znečistenia, teda aj vodných rias. Použite prípravok na šokovú chloráciu, dodržte správne dávkovanie a nechajte filtráciu bežať minimálne 24 hodín.

2. Použitie algicídu

Po šokovej chlorácii aplikujte algicíd. Dodržte dávkovanie podľa návodu výrobcu.

3. Kontrola hodnoty pH bazénovej vody

Skontrolujte hodnotu pH – ak nie je v rozmedzí 7,0 až 7,4 (pri kyslíkovej chémii 7,2 až 7,6), upravte ju pomocou prípravkov na úpravu hodnoty pH. Na zníženie hodnoty pH v bazéne použite prípravky pH mínus, na zvýšenie pH plus. Správna hodnota pH je dôležitá pre zaistenie maximálnej účinnosti aktívneho chlóru aj algicídu.

4. Vločkovače a čistenie

Použitie vločkovača (flokulantu) pomôže zlúčiť drobné nečistoty do väčších celkov, ktoré potom ľahko odstráni filtrácia. Odporúčame kombinovať s intenzívnou filtráciou a mechanickým čistením.

Prevencia: ako predchádzať prítomnosti rias v bazénovej vode

Riasam v bazénovej vode sa dá veľmi účinne predísť – kľúčom je pravidelná údržba bazéna a správna aplikácia prípravkov bazénovej chémie.

1. Mechanické čistenie

Pravidelne odstraňujte lístie, konáriky a ďalšie viditeľné nečistoty pomocou sieťky alebo bazénového vysávača. Usadeniny na dne a stenách je vhodné čistiť kefou, ideálne raz týždenne.

2. Filtrácia vody

Pravidelné filtrovanie bazénovej vody cez filtračné lôžko podstatnou mierou prispieva k udržaniu jej optimálnej kvality. Každý deň treba minimálne 1× prefiltrovať celý objem bazénovej vody – to je však skutočne iba základná podmienka. Všeobecne sa odporúča filtrovať bazénovú vodu aspoň 6–8 hodín denne (v lete aj viac). Nezabudnite na:

  • pravidelné pranie filtračného lôžka a odstraňovanie zachytených nerozpustených nečistôt,
  • pravidelnú kontrolu tlaku vo filtrácii.

3. Správne používanie prípravkov bazénovej chémie

Najdôležitejšie parametre bazénovej vody sú dva:

  • Hodnota pH bazénovej vody: pri prípravkoch na báze aktívneho chlóru 7,0 až 7,4, pri kyslíkovej chémii skôr 7,2 až 7,6.
  • Koncentrácia aktívneho chlóru v bazénovej vode: ideálne medzi 0,3–0,6 mg/l a s maximálnou hodnotou do 1 mg/l.

4. Preventívne použitie algicídov

Algicídy sú prípravky, ktoré bránia rastu a rozmnožovaniu vodných rias a sú určené na preventívnu aplikáciu. Používajte ich pravidelne, predovšetkým pri zmenách počasia alebo pri intenzívnom používaní bazéna.

Tip: použite preventívne algicíd už pri prvom napustení bazéna na jar. Vyhnete sa zdĺhavému čisteniu.

Nezabudnite na správne zazimovanie bazéna

Správne zazimovanie bazéna výrazne znižuje riziko výskytu vodných rias na jar. Viac nájdete v našom článku o zazimovaní bazéna.


Odporúčané produkty z ponuky Chlorito

Bazénové čističe – prostriedky na jednoduché odstránenie usadenín, nečistôt a mastnoty zo stien aj hladiny bazéna. Udržia váš bazén hygienicky čistý a bez námahy.

Alkalita Plus – prípravok na zvýšenie celkovej alkality vody. Pomáha stabilizovať pH a zaisťuje optimálne podmienky pre účinné pôsobenie bazénovej chémie.

Chlór do bazéna – základný dezinfekčný prostriedok pre čistú a bezpečnú vodu. K dispozícii vo viacerých variantoch podľa typu bazéna a spôsobu údržby.

Algicíd – prevencia proti riasam aj riešenie pri už zelenej vode.


Zhrnutie

  • Vodné riasy v bazéne na jar nie sú ničím neobvyklým – dôležité je vedieť, ako na ne.
  • Prevencia výskytu vodných rias zahŕňa pravidelné čistenie, filtráciu a správne parametre vody – koncentráciu aktívneho chlóru a hodnotu pH.
  • Ak sa riasy v bazéne už objavia, siahnite po šokovej chlorácii, algicídoch a vločkovači.
  • Dlhodobú čistotu bazénovej vody zaistí pravidelná starostlivosť, kontrola dôležitých parametrov a kvalitné a správne používané prípravky bazénovej chémie.

Máte otázky? Neviete, aký produkt vybrať? Kontaktujte našich odborníkov alebo si prezrite našu ponuku. Radi vám poradíme, ako odstrániť nežiaduce riasy z bazéna a ako im účinne predchádzať aj v budúcnosti.

Prechod na slanú vodu v bazéne: nevýhody a skúsenosti

Prechod na slanú vodu v bazéne: nevýhody a skúsenosti

Slaná voda v domácich bazénoch či umelých kúpaliskách je v poslednom čase fenomén, o ktorom často básni nejeden používateľ bazéna. A my vám na Chlorito vďaka veľkým objemom ponúkame skvelú kvalitu a výhodné ceny soli do bazéna.

Údržba bazénovej vody pomocou soli je stále viac sa rozširujúcim moderným trendom, pretože ide o spôsob úpravy vody, ktorý pri správnej funkcii salinizačnej jednotky minimalizuje potrebu aplikácie chlórových prípravkov bazénovej chémie. 

Z našich predajov a skúseností je slaná voda v bazéne skôr alternatívna varianta na vzostupe a úplne najčastejšie zákazníci volia tabletové formy bazénovej chémie, ktoré sa postarajú o všetko a bez námahy. Chlór je teda stále to najjednoduchšie a najspoľahlivejšie riešenie.

Pri soli v bazéne ide o pomerne pohodlný spôsob starostlivosti o bazénovú vodu, no vyznačuje sa istými špecifikami. Ak uvažujete o zmene údržby bazénovej vody z pôvodnej štandardnej aplikácie prípravkov s obsahom aktívneho chlóru na zaobstaranie salinizačnej jednotky, pokračujte v čítaní – v dnešnom článku sa dozviete naše dlhoročné skúsenosti, nevýhody aj potrebné informácie.

Máte už bazén so slanou vodou? Kúpte si doň bazénovú soľ.

Najpredávanejšia je morská soľ Margherita 25 kg a soľ do bazéna 25 kg čistá vysokopercentná Solivary.

Morská soľ do bazéna Margherita 25 kg

Morská soľ Margherita 25 kg je balená a vyrábaná firmou Compagnia Italiana Sali priamo v Taliansku. Jednoducho použite 2 až 5 kg na 1 000 l bazénovej vody podľa odporúčania výrobcu salinizačnej jednotky. Margherita Sale Marino Grosso je špičkový soľný produkt v potravinárskej kvalite získavaný na pobrežných soľných poliach. V priebehu procesu úpravy sa soľ najprv prevedie do silne koncentrovaného roztoku, z ktorého následne kryštalizuje čistý chlorid sodný. Sušenie kryštálov soli prebieha prúdom horúceho vzduchu s teplotou až 220 °C.

Soľ do bazéna 25 kg čistá vysokopercentná

Úvodom máme pre vás dobrú správu. Na prechod na slanú bazénovú vodu nie je nutné bazén vypúšťať. Menej pozitívnou informáciou môže byť skutočnosť, že slaná bazénová voda, hoci s koncentráciou soli zhruba 7× menšou, než je jej obsah v priemernej morskej vode, pôsobí korozívne na materiály, s ktorými prichádza do styku.

Z uvedeného faktu vyplýva, že všetko bazénové príslušenstvo, technológia a jej jednotlivé komponenty vrátane povrchu vlastného bazéna a priľahlých plôch musia byť vyrobené z materiálov odolných voči pôsobeniu slanej vody. Treba teda použiť bazénové vybavenie, ktoré je na prevádzku a kontakt so slanou vodou určené. A napokon tá z finančného pohľadu najmenej priaznivá správa – treba investovať do tzv. salinizačnej jednotky a nainštalovať ju do bazénovej technológie.

Ako upravovať bazénovú vodu pomocou soli?

Použitie soli pri úprave bazénovej vody sa bohužiaľ nedá zjednodušiť na obyčajné nasypanie soli do bazéna a konštatovanie, že máme hotovo. Soľ sa dá, samozrejme, použiť aj takto, ale potom nejde o štandardný proces úpravy bazénovej vody pomocou soli.

Soľ, teda lepšie povedané chlorid sodný, slúži po rozpustení v bazénovej vode ako potenciálny zdroj aktívneho chlóru. V salinizačnej jednotke prebieha elektrolýza slanej bazénovej vody. Pri tomto procese vzniká plynný chlór, ktorý sa následne okamžite vo vode rozpúšťa za vzniku chlórnanu alebo kyseliny chlórnej, čo sú jedny z foriem aktívneho chlóru. Miera ich výskytu vo vode závisí od hodnoty pH, no pre zjednodušenie možno konštatovať, že bazénová voda je v konečnej fáze upravovaná pomocou chlórnanu, ktorý sa vďaka činnosti salinizačnej jednotky vytvára priamo v bazénovej vode a nie je ho potrebné do vody dávkovať v podobe roztoku či granulátu.

Soľ teda slúži ako zdroj chlóru pre elektrolytický proces. Ak je soľ vo vode iba rozpustená a salinizačná jednotka je dlhodobo vypnutá alebo nie je v technológii vôbec nainštalovaná, aktívny chlór v bazénovej vode nevzniká a optimálna kvalita vody nie je nijako zabezpečená.

Ako inštalovať salinizačnú jednotku?

Správna a úspešná inštalácia salinizačnej jednotky do bazénovej technológie sa vždy riadi návodom a pokynmi výrobcu alebo predajcu tohto zariadenia. Zaradenie salinizačnej jednotky možno vykonať pri stavbe nového bazéna aj pri úprave existujúcej technológie. Než začnete so samotnou montážou, podrobne si preštudujte návod. V prípade akýchkoľvek nejasností sa poraďte s odbornou firmou alebo si vyžiadajte návštevu technika.

Aká bude finančná investícia?

Ceny salinizačných jednotiek sa podľa ich typu obvykle pohybujú v ráde stoviek až tisícok eur. Inštaláciu jednotky možno vykonať vlastnými silami, v prípade návštevy technika je nutné pripočítať náklady na jeho cestu a prácu. Finančnú náročnosť obstarania soli možno vyčísliť iba všeobecne. V konečnej cene za soľ do bazéna sa obvykle odráža skutočnosť, či ide o soľ kamennú alebo morskú, pričom morské soli bývajú cenovo vyššie.

Z hľadiska elektrolytického procesu prebiehajúceho v salinizačnej jednotke je úplne jedno, či soľ rozpustená v bazénovej vode pochádza z mora súčasného, alebo z ložiska kamennej soli, ktoré bolo morom pred miliónmi rokov. Dôležitá je čistota použitej soli – optimálny je čistý chlorid sodný.

Nevhodná je naopak soľ s prídavkom jodidov či fluoridov, teda väčšina solí bežne dostupných v obchodoch s potravinami. V našej ponuke nájdete morskú aj kamennú soľ do bazéna v potravinárskej kvalite, v oboch prípadoch ide o čistý chlorid sodný. Množstvo soli v bazénovej vode potrebné pre optimálnu funkciu salinizačnej jednotky sa pohybuje v rozmedzí 4 až 6 kg na 1 000 litrov bazénovej vody.

Pri konečnej kalkulácii spotreby soli teda záleží aj na objeme vášho bazéna. Pri elektrolýze vody v salinizačnej jednotke dochádza postupne k zvyšovaniu hodnoty pH bazénovej vody. Aby sa udržalo optimálne rozmedzie hodnoty pH (približne 7,0 až 7,4), treba aplikovať prípravky na znižovanie hodnoty pH, označované obvykle pH mínus. Spotreba týchto prípravkov závisí od tlmivej kapacity bazénovej vody, takže bez znalosti jej zloženia nemožno vopred povedať, aké množstvo budete potrebovať. Pravidelná kontrola hodnoty pH či koncentrácie aktívneho chlóru pomocou vhodného bazénového testera aspoň 1× za 14 dní by mala byť samozrejmosťou.

V prípade náhleho zhoršenia kvality vody sa bohužiaľ ani pri používaní salinizačnej jednotky nezaobídete bez špeciálnych prípravkov bazénovej chémie – napríklad vločkovačov či prejasňovačov na odstránenie nežiaduceho zákalu, prípravkov na zníženie tvrdosti vody alebo na intenzívnu šokovú chloráciu.

Nevýhody slanej vody v bazéne v bodoch

Korózia: rýchlejšia degradácia bežných kovových prvkov, čo je klasický a známy efekt soli.

Rastúce pH: neúnavné zvyšovanie zásaditosti vody.

Náklady: vysoká obstarávacia cena a drahšie výmeny oproti údržbe na báze chlóru.

Vodný kameň: zanášanie solinátora.

Chlór: vo vode je stále prítomný, len vzniká inou cestou.

Slaná voda v bazéne záverom

Úprava bazénovej vody pomocou soli patrí medzi moderné spôsoby údržby optimálnej kvality vody v bazénoch. Kúpanie v slanej vode blahodarne pôsobí na pokožku a prehlbuje príjemný zážitok z relaxácie v bazéne.

Pre viac informácií a nákup produktov navštívte naše kategórie:

Alkalita vody v bazéne. Čo to je a ako ju riešiť?

Alkalita vody v bazéne. Čo to je a ako ju riešiť?

Mnohí majitelia domácich bazénov používajú na kontrolu kvality bazénovej vody rozmanité druhy testerov – od jednoduchých, tvorených prúžkom papiera napusteným príslušným reagenčným činidlom, cez presnejšie kvapkové či tabletové testery, až po sofistikované prístroje vo vyššej cenovej relácii. U nás na Chlorito nájdete celú škálu testerov, ktoré zmerajú aj alkalitu vody v bazéne. Ak nie ste skúsený bazénar, pred zakúpením prípravku Alkalita Plus určite odporúčame vodu najprv zmerať.

Alkalita Plus od Chlorito patrí k hlavným jednoúčelovým prípravkom na zvýšenie alkality vášho bazéna.

Alkalita Plus na zvýšenie alkality bazénovej vody

Výrobcovia bazénových testerov umožňujú pomocou svojich produktov testovať nielen základné parametre bazénovej vody, ako je hodnota pH a koncentrácia aktívneho chlóru, ale napríklad aj tzv. alkalitu. Pre bežného majiteľa domáceho bazéna je pojem alkalita pomerne ťažko uchopiteľný, pretože ide o termín z hydrochémie či analytiky vody, ktorý nie je medzi laickou verejnosťou (a bohužiaľ ani medzi niektorými predajcami bazénovej chémie) príliš rozšírený.

Alkalita vody v bazéne

Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že mnohí predajcovia zahraničných testerov sa príliš nenamáhajú s prekladom, takže sa s pojmom alkalita môžeme stretnúť aj vo variante „alkalinita“, čo je nesprávne prevzatý anglický výraz.

Čo je a čo znamená alkalita vody?

Pojem alkalita sa objavil koncom 19. storočia ako ekvivalent vtedy nových anglických a nemeckých výrazov Alkalinity či Alkalität. V priebehu času došlo k zmene názvu z alkality na tzv. kyselinovú neutralizačnú kapacitu (existuje aj termín zásadová neutralizačná kapacita, ktorý však pre údržbu bazénovej vody nemá praktický význam, takže ho spomíname len pre úplnosť).

Stanovenie alkality bolo v norme EN ISO 9963 definitívne nahradené stanovením kyselinovej neutralizačnej kapacity (KNK). Medzi širokou verejnosťou sa pojem alkalita používa dodnes, takže sa ho v nasledujúcom texte budeme držať aj my, hoci na pochopenie jeho pravého významu je oveľa vhodnejší termín kyselinová neutralizačná kapacita.

Definícia alkality

Ak by sme chceli vyjsť z analytickej definície, kyselinová neutralizačná kapacita zodpovedá látkovému množstvu silnej jednosýtnej kyseliny, ktoré sa spotrebuje na dosiahnutie určitej hodnoty pH (v našom prípade ide o hodnotu pH 4,5, pretože druhá kyselinová neutralizačná kapacita, vzťahujúca sa k hodnote pH 8,3, nemá pri úprave bežnej bazénovej vody význam vzhľadom na fakt, že hodnota pH bazénovej vody by nemala prekročiť pH 7,5 a akýkoľvek prídavok kyseliny túto hodnotu vždy len zníži).

Bazén so stabilnou kvalitou vody

Čo potrebuje o alkalite vedieť bežný používateľ bazéna?

Alkalita je schopnosť vody v bazéne vyrovnávať zmeny pH. Funguje ako „nárazník“, ktorý zabraňuje tomu, aby sa pH vody rýchlo menilo nahor alebo nadol. Meria sa v jednotkách ppm (častíc na milión) a ideálna hodnota pre bazén je 80–120 ppm.

Ak je alkalita v norme, voda je stabilná, nepení, nezakaľuje sa a bazénová chémia na báze chlóru funguje tak, ako má.

Nízka alkalita vody v bazéne

Keď je alkalita pod 80 ppm, voda sa stáva nestabilnou. pH kolíše a môže rýchlo klesnúť – voda potom býva kyslá a môže:

  • podráždiť oči a pokožku,
  • poškodiť výstelku bazéna alebo kovové časti,
  • zhoršiť účinnosť chlóru.

Riešenie je jednoduché. Pridajte náš prípravok zvyšujúci alkalitu – Alkalita Plus.

Vysoká alkalita vody v bazéne

Pri hodnotách nad 120 ppm voda zase bráni zmene pH priveľmi. To znamená:

  • ťažko sa upravuje pH,
  • voda môže byť zakalená,
  • tvorí sa vodný kameň,
  • dezinfekcia nie je taká účinná.

Tu pomôže Chlorito pH mínus – používajte ho vo väčšom množstve a pomaly, aby ste zrovnali aj alkalitu.

Celková alkalita v bazéne

To je súčet všetkých látok vo vode, ktoré ovplyvňujú schopnosť udržať stabilné pH – predovšetkým hydrogénuhličitanov. Celková alkalita sa meria testerom a často býva zamieňaná s pH, ale ide o inú veličinu. Správna alkalita pomáha pH držať.

Alkalita a tvrdosť vody

Dve rozdielne veci. Alkalita určuje stabilitu pH, zatiaľ čo tvrdosť je o množstve vápnika a horčíka vo vode.

  • Tvrdá voda = riziko vodného kameňa.
  • Nízka tvrdosť = voda je „mäkká“, môže vyjedať materiály.

Obe hodnoty spolu súvisia, pretože pri vysokej alkalite a vysokej tvrdosti je voda náchylnejšia na tvorbu zákalu a usadenín. Takže aj tvrdosť treba strážiť. Tvrdosť aj alkalitu naraz zmeriate s našimi prúžkami 5v1.

Alkalita vody v bazéne do detailu

Ide teda o schopnosť vody viazať vodíkové ióny, čo je všeobecná vlastnosť prírodných aj pitných vôd daná prevládajúcim uhličitanovým systémom v týchto druhoch vôd. Uhličitanový systém úzko súvisí s acidobázickými vlastnosťami vody, teda s hodnotou pH a jej zmenami po prídavku kyseliny alebo zásady. Jednotkou KNK4,5 je mmol/l (milimol na liter).

Kyselinová neutralizačná kapacita do hodnoty pH 4,5 (KNK4,5) bola skôr označovaná ako celková alkalita. V oblasti hodnôt pH bazénovej vody má veľký význam pre odhad koncentrácie hydrogénuhličitanov, ktoré sa zásadným spôsobom podieľajú na tlmivej kapacite vody. Táto koncentrácia býva udávaná v jednotkách mg/l a práve toto vyjadrenie často nachádzame pri stanovení alkality na bazénových testeroch zahraničných výrobcov vrátane odporúčaného optimálneho rozmedzia. Nesúlad medzi jednotkami (mmol/l verzus mg/l) môže v praxi vyvolať prvotné nejasnosti, no ak si uvedomíme, že výraz celková alkalita môžeme s trochou zjednodušenia nahradiť aktuálnou koncentráciou hydrogénuhličitanov, stáva sa celá problematika lepšie pochopiteľnou.


Tipy na produkty z ponuky Chlorito

Alkalita plus 1,5 kg: zvyšuje celkovú alkalitu bazénovej vody a stabilizuje hodnotu pH.

Bazénové testery: bez merania alkality sa jej úprava robí naslepo.


Hydrogénuhličitany a ich vplyv na alkalitu

A sú to práve hydrogénuhličitany, ktoré sú základnou účinnou zložkou špeciálnych prípravkov bazénovej chémie na zvýšenie alkality. Určitá koncentrácia hydrogénuhličitanov v bazénovej vode je žiaduca, pretože zvyšuje odolnosť vody voči prídavku kyseliny alebo zásady. Prípravky bazénovej chémie sú vyrábané tak, aby ich účinné zložky v maximálnej miere pôsobili v rozmedzí hodnôt pH medzi 7,0 až 7,4. Tento interval hodnôt pH bazénovej vody (teda v podstate neutrálna oblasť) je zároveň optimálny z hľadiska pôsobenia vody na ľudskú pokožku a sliznice.

Nežiaduca eliminácia hydrogénuhličitanov z bazénovej vody obvykle nastáva po necitlivej úprave hodnoty pH a eliminácii vyšších koncentrácií vápnika a horčíka veľkým množstvom kyseliny chlorovodíkovej, čo je celkom nevhodný postup, s ktorým sa občas môžeme stretnúť na rôznych bazénárskych diskusných fórach či dokonca priamo u niektorých predajcov chemických prípravkov. Manipulácia s kyselinou chlorovodíkovou bez základnej znalosti jej vlastností a bez ochranných pomôcok je nezodpovedný hazard, ktorý môže viesť k závažnému poškodeniu zdravia.

Druhým problémom je veľkosť dávky kyseliny, ktorú v podstate nemožno určiť inak než na základe analýzy konkrétnej bazénovej vody. Rozhodne nie je možné bezhlavo preberať skúsenosti niekoho iného, pretože voda v jeho bazéne má celkom iste iné zloženie vrátane odlišnej koncentrácie hydrogénuhličitanov. Vyššie spomínaným neuváženým postupom si môžeme dokonale zlikvidovať tlmivú kapacitu vody, takže akákoľvek úprava hodnoty pH a jej udržanie v optimálnom intervale budú v podstate nemožné.

Záver

Hľadanie skratiek a bezhlavých zjednodušení sa nám môže na ceste k udržaniu optimálnej kvality bazénovej vody často vypomstiť. Používajme prípravky bazénovej chémie s rozvahou, podľa návodu a pokynov výrobcu. Ak napriek tomu nastane problém s údržbou kvality bazénovej vody, treba ho riešiť v zárodku, čo najskôr a za pomoci odborníkov.

Ďalšie články o bazénovej chémii

Ako efektívne dezinfikovať prostredie po povodniach

V dôsledku povodní čelí mnoho ľudí potrebe dezinfekcie svojich domovov, studní a ďalších priestranstiev. Chlórnan sodný stabilizovaný predstavuje silný a spoľahlivý dezinfekčný prostriedok, ktorý je pre tieto situácie vhodný.

Prečo práve chlórnan sodný

Chlórnan sodný je vysoko účinný dezinfekčný prostriedok s rýchlym nástupom účinku. Vďaka kvapalnej forme je jeho dávkovanie ľahké a mizne tak riziko vdychovania prachu, čo je bežný problém pri práškových dezinfekciách. Jeho stabilná povaha zaisťuje ľahké skladovanie a dlhodobejšiu účinnosť, čo z neho robí efektívne riešenie v boji s baktériami, plesňami a ďalšími patogénmi. Viac o jeho histórii a vlastnostiach nájdete v článku Chlórnan sodný – tradícia v zabezpečení kvality vody.

Ako chlórnan sodný na dezinfekciu použiť

Na dezinfekciu priestorov zasiahnutých povodňami je najprv potrebné mechanicky odstrániť všetky nečistoty a naplaveniny. Po dôkladnom očistení a vyvetraní miestnosti je čas na aplikáciu dezinfekčného prostriedku.

Odporúčame pripraviť 0,5 % roztok, ktorý sa aplikuje na všetky povrchy pomocou tlakového postrekovača alebo ručne pomocou upratovacích prostriedkov. Po aplikácii je dôležité nechať roztok pôsobiť minimálne 30 minút, aby bolo zaistené dôkladné ošetrenie. Následne treba všetky ošetrené plochy umyť čistou pitnou vodou a miestnosť dôkladne vyvetrať, aby sa odstránili zvyšky chlóru a zápach.

Bezpečnostné opatrenia

Pri práci s chlórnanom sodným je nevyhnutné používať ochranné pomôcky, ako sú chemicky odolné rukavice, ochranné okuliare a respirátor. Dbajte na to, aby roztoky neboli vystavené priamemu slnečnému žiareniu a boli skladované v chlade a suchu.

Chlórnan sodný nie je vhodné používať na kovové povrchy z hliníka, medi, mosadze a prostého železa z dôvodu korozívneho vplyvu. Textilný materiál môže vybieliť alebo inak poškodiť, ošetrené lakované povrchy môžu vyblednúť, prípadne sa odlupovať.

Upratovanie a dezinfekcia domu alebo bytu po povodni

  1. Odstránenie nečistôt: najprv je nutné odstrániť všetky naplaveniny a hrubé nečistoty. Použite vysokotlakové čistiace zariadenie na dôkladné vyčistenie.
  2. Príprava roztoku: na dezinfekciu pripravte 0,5 % roztok. Napríklad na prípravu 10 litrov 0,5 % pracovného roztoku odmerajte 300 ml koncentrovaného chlórnanu sodného stabilizovaného a doplňte pitnou vodou na celkový objem 10 litrov. Roztok dôkladne premiešajte.
  3. Aplikácia dezinfekcie: roztok aplikujte tlakovým postrekovačom alebo ručne pomocou mopu na všetky povrchy vrátane stien, podláh a nábytku.
  4. Doba pôsobenia a oplach: nechajte roztok pôsobiť minimálne 30 minút. Potom umyte všetky plochy pitnou vodou.
  5. Vetranie: po oplachu dobre vyvetrajte, aby sa odstránili zvyšky chlóru a zápach.

Sanácia studní postihnutých povodňami

  1. Príprava: pred začatím čistenia si nasaďte ochranné pomôcky a odpojte všetky elektrické zariadenia.
  2. Mechanické čistenie: očistite vonkajší plášť studne a odstráňte všetky nečistoty. Dôkladne opláchnite čistou vodou. Studňu vyčerpajte pomocou externého kalového alebo ponorného čerpadla. V prípade sanácie kopanej studne dôkladne očistite jej vnútorné steny a dno tlakovou vodou alebo mechanicky pomocou kefy. Odstráňte existujúci pokryv dna (štrk, hrubozrnný piesok) a vymeňte za nový, prípadne dôkladne prepraný starý.
  3. Dezinfekcia: vnútorné steny studne ošetrite 0,5 % roztokom a nechajte pôsobiť po dobu 3 hodín. Potom dôkladne opláchnite steny čistou vodou a vodu znovu vyčerpajte.
  4. Kontrola a opakované čerpanie: vykonajte detekciu plynov v šachte studne. Ak je voda kalná, opakovane ju vyčerpajte, kým nie je číra. Demontujte provizórne čerpadlo, ktoré musí byť dôkladne očistené a dezinfikované 0,5 % pracovným roztokom.
  5. Dezinfekcia vody: nakoniec aplikujte dezinfekčný prostriedok do vody v množstve 7 ml na 1000 litrov (1 m3) vody a nechajte pôsobiť 12 hodín. Po niekoľkých hodinách odpustite časť vody cez inštalované čerpadlo za účelom dezinfekcie rozvodného potrubia. Po zhruba 3 týždňoch používania vykonajte skrátený rozbor vzorky pitnej vody.

Podrobný postup sanácie kopanej aj vŕtanej studne vrátane bezpečnosti práce nájdete v samostatnom článku Sanácia studne po povodni.

Dezinfekcia odpadových sifónov, žúmp a septikov

  1. Príprava a čistenie: pred začatím dezinfekcie si nasaďte ochranné pomôcky. Vonkajší plášť žumpy, septika a sifónu očistite od bahna a ďalších nečistôt. Všetko opláchnite pitnou vodou.
  2. Aplikácia dezinfekcie: na vonkajšie plášte aplikujte 1 % roztok a nechajte pôsobiť 3 hodiny, potom opláchnite čistou vodou. Na prípravu 10 litrov 1 % pracovného roztoku odmerajte 600 ml koncentrovaného chlórnanu sodného stabilizovaného a doplňte pitnou vodou na celkový objem 10 litrov.
  3. Dezinfekcia sifónov: do sifónov aplikujte 5 % pracovný roztok a nechajte pôsobiť 30 minút. Po uplynutí tejto doby sifóny dôkladne prepláchnite. Na prípravu 10 litrov 5 % roztoku odmerajte 3 litre koncentrátu a doplňte pitnou vodou na celkový objem 10 litrov.

Ďalšie použitie

Chlórnan sodný možno použiť aj na dezinfekciu pitnej vody, kanalizačných systémov, verejných priestranstiev a kontaminovaného náradia. Každé použitie vyžaduje špecifické koncentrácie a metódy aplikácie – ak si nie ste istí, ozvite sa nám a radi vám poradíme.

Koncentráciu voľného aktívneho chlóru vo vode si overíte bazénovým testerom s prúžkami Free Chlorine alebo tabletovými činidlami DPD1.

Tester bazénovej vody – dôležité parametre

Tester bazénovej vody – dôležité parametre

Z čias školskej dochádzky máme pojem voda spojený s chemickým vzorcom H2O. Dva atómy vodíka spojené cez centrálny atóm kyslíka však zďaleka nepostihujú konkrétne zloženie vody, ktorá tečie z vášho kohútika, plní váš záhradný bazén, prúdi v neďalekej rieke alebo padá z oblohy v podobe dažďa. Voda vôbec nie je statická veličina, ako by sa zo strohého vzorca mohlo zdať. Každá voda, s ktorou sa v živote stretávame, je ovplyvnená prostredím, z ktorého pochádza.

Voda funguje ako rozpúšťadlo a prijíma do seba látky, s ktorými prichádza do styku. Podzemné vody vďaka kontaktu s geologickým podložím obsahujú viac anorganických zlúčenín než vody povrchové alebo zrážkové. V povrchových vodách naopak očakávame väčšiu koncentráciu organických látok a viac žijúcich organizmov. Vo všetkých vodách neustále prebiehajú v závislosti od vonkajších podmienok rôzne reakcie a ustanovujú sa nové rovnováhy – podrobnejšie sa tomu venujeme v článku Nastavenie správneho pH podľa zdrojovej vody.

Platí to aj pre bazénové vody v domácich záhradných bazénoch. Kúpacia sezóna v našich končinách pripadá na obdobie cca máj až september v závislosti od aktuálnych teplôt a intenzity slnečného svitu. Tieto dva faktory podstatnou mierou ovplyvňujú kvalitu bazénovej vody, a keby sme nepodnikali účinné opatrenia v podobe aplikácie prípravkov bazénovej chémie, viedli by vyššie teploty vzduchu a vody v kombinácii s intenzívnym slnečným svitom k rapídnemu zhoršeniu kvality vody.

Prípravky bazénovej chémie udržujú kľúčové parametre kvality vody v odporúčaných rozmedziach – teda napomáhajú tomu, aby si voda udržala svoju priezračnosť a iskru a aby nedochádzalo k vylučovaniu rozpustených látok v podobe jemného zákalu či dokonca nežiaducich inkrustov na stenách bazéna a na príslušenstve. Parametre vody v domácich bazénoch spravidla neupravuje žiadny legislatívny predpis – tie sa vzťahujú na verejné kúpaliská.

Dva najdôležitejšie parametre

Medzi dva najdôležitejšie parametre bazénovej vody, od ktorých aktuálnych hodnôt sa odvíja mnoho procesov, patrí hodnota pH a koncentrácia aktívneho chlóru, brómu či kyslíka.

Parameter pH je svojím označením možno trochu tajomná veličina, ktorá všeobecne vyjadruje mieru koncentrácie (v podobe záporného logaritmu) vodíkových iónov vo vode. Zjednodušene možno povedať, že aktuálna hodnota pH nám podáva informáciu o tom, či je reakcia vody kyslá, neutrálna alebo zásaditá. Hodnota pH rovná 7 zodpovedá neutrálnej reakcii, pri hodnote nižšej než 7 je reakcia kyslá, pri vyššej než 7 zásaditá. Stupnica pH má rozsah od 0 do 14, no pri úprave bazénovej vody sa kľúčové rozmedzie pre správnu funkciu prípravkov nachádza medzi hodnotami približne 7,0 až 7,4. Viac nájdete v článku Hodnota pH vody v bazéne.

Rovnako zásadným ukazovateľom je koncentrácia používaného oxidačného činidla – či už chlóru, brómu, alebo kyslíka –, ktorá nám podáva informácie o tom, v akej miere môžeme očakávať elimináciu nežiaducich organických látok vo vode. Pre jednotlivé činidlá platia rôzne odporúčané intervaly a pri dávkovaní by sme sa vždy mali riadiť pokynmi výrobcu prípravku. Ako koncentráciu chlóru znížiť, keď je príliš vysoká, rozoberáme v článku 3 tipy, ako znížiť chlór v bazéne.

Tabletové alebo kvapkové testery?

Na kontrolu týchto dvoch zásadných ukazovateľov slúži prevádzkovateľom domácich bazénov tzv. tester bazénovej vody. Na trhu sa môžeme stretnúť s testermi s činidlami vo forme tabletiek alebo indikačných roztokov dávkovaných po kvapkách. Obe formy majú svoje výhody aj nevýhody, ale nakoniec pri voľbe obvykle preváži jednoduchosť manipulácie so vzorkou.

Všeobecne možno povedať, že tabletové testery sa vyznačujú vyššou dlhodobou stálosťou (v ráde rokov), ale pri vlastnom stanovení môže dôjsť k nežiaducemu ovplyvneniu výsledku prítomnosťou nerozpustených rezíduí z nie celkom dobre rozpustenej tablety. Naproti tomu kvapkové testery obvykle nemajú takú dlhodobú stálosť, ale pohodlne sa dávkujú a vzhľadom na rovnakú matricu skúšanej vzorky a reagenčného činidla dochádza k dobrému premiešaniu oboch kvapalín v celom objeme vzorky. To je veľmi výhodné pre porovnanie výslednej intenzity farby s porovnávacou farebnou škálou a odčítanie aktuálnej hodnoty.

Bazénové testery sa ponúkajú buď samostatne na kontrolu jednotlivých ukazovateľov (hodnoty pH, koncentrácie chlóru/brómu alebo kyslíka), alebo v ich cenovo výhodných kombináciách. Prevádzkovatelia, ktorí na úpravu vody používajú prípravky na báze PHMG (hydrochloridu polyhexametylénguanidínu), majú na kontrolu správnej koncentrácie tejto účinnej látky k dispozícii samostatný tester.


Odporúčané produkty z ponuky Chlorito


V sortimente bazénovej chémie značky PWS nájdete okrem kvalitných kvapkových testerov aj náhradné náplne k bazénovým kvapkovým testerom. Ak si na začiatku kúpacej sezóny zaobstaráte kompletné balenie kvapkového testera, ktoré obsahuje nádobku na vzorku, reagenčné činidlá, návod a porovnávaciu farebnú stupnicu, nemusíte po spotrebovaní činidiel kupovať znovu celý nový tester. Balenia náhradných náplní obsahujú iba samotné reagenčné činidlá, čo výrazne znižuje konečnú cenu produktu a šetrí životné prostredie.

Okrem pH a dezinfekcie sa oplatí sledovať aj alkalitu vody, ktorá drží hodnotu pH stabilnú.

Voda s vyšším obsahom vápnika či horčíka – problém pri údržbe bazéna

Voda s vyšším obsahom vápnika či horčíka – problém pri údržbe bazéna

Mnoho prevádzkovateľov domácich bazénov s úspechom využíva možnosť napúšťať svoj záhradný bazén vodou z vlastnej studne. Okrem výraznej finančnej úspory nie je zanedbateľný ani fakt, že podzemná studničná voda má väčšinou vyššiu kvalitu a čistotu než voda povrchová z potoka či rybníka. Výhodou je tiež obvykle dlhodobo stále zloženie studničnej vody oproti vode povrchovej, ktorej zloženie sa môže rýchlo meniť v dôsledku pôsobenia vonkajších faktorov (splachy z okolitej pôdy, hnojenie rybníkov, havárie na vyššie položenom mieste toku a podobne). Napúšťanie bazéna zo zdroja povrchovej vody vo všeobecnosti odporučiť nemožno.

Podzemné vody majú vďaka rôznorodému pôdnemu a horninovému prostrediu, s ktorým prichádzajú do kontaktu, rôzne chemické zloženie. Výsledné zloženie je okrem toho ovplyvňované aj povrchovými a zrážkovými vodami, ktoré sa zasakujú do podložia. Vďaka tomu sú podzemné vody vo všeobecnosti viac mineralizované než vody povrchové. Prečo sa každá voda pri úprave správa inak, rozoberáme v článku Nastavenie správneho pH podľa zdrojovej vody.

Zdalo by sa teda, že využitie podzemnej vody z vlastnej studne je na napúšťanie bazéna výbornou voľbou. Bohužiaľ, nebýva to tak vždy. Niektoré podzemné vody obsahujú vyššie koncentrácie rozpustených látok, ktoré môžu výrazne komplikovať našu snahu o dosiahnutie optimálnej kvality bazénovej vody. Ide najčastejšie o zlúčeniny železa, mangánu, vápnika či horčíka.

Teraz by sme vás radi zoznámili s rizikami, ktoré môžu nastať v prípade, že na napúšťanie bazéna používate podzemnú vodu s vyšším obsahom vápnika či horčíka. Taká voda sa niekedy nazýva „tvrdá voda“. Tento výraz je široko rozšírený, aj keď nevyjadruje skutočnú podstatu danej vody. Označenie „tvrdá voda“ sa prvýkrát objavuje na prelome 18. a 19. storočia, keď sa vypozorovalo, že zelenina pri varení vo vode s vyššou koncentráciou vápnika a horčíka zostáva dlho tvrdá.

V priebehu ďalších rokov dochádzalo postupne k rôznym definíciám tzv. „tvrdosti vody“ a ani dnes nie je tento pojem v hydrochémii a technológii vody zjednotený a od jeho používania sa upúšťa. V historických prameňoch sa môžeme stretnúť s tvrdosťou chloridovou, síranovou či dusičnanovou, ďalej tvrdosťou stálou alebo prechodnou, čo sú dnes už zastarané a nesprávne označenia. Mierne mätúce môže byť aj vyjadrovanie tzv. „tvrdosti vody“ v nemeckých, anglických, francúzskych či amerických stupňoch, ktoré majú každý svoju vlastnú definíciu, a prípadný prepočet nie je pre laika vždy jednoduchý. Pre potreby objasnenia problematiky definujeme „tvrdosť vody“ ako sumu vápnika a horčíka vo forme látkovej či hmotnostnej koncentrácie.

V bazénovej vode, ktorá obsahuje vyššie koncentrácie vápnika alebo horčíka, môžu vznikať nežiaduce nerozpustené zlúčeniny týchto kovov. A to buď v koloidnej forme v podobe jemného belavého zákalu bazénovej vody, ktorý zhoršuje jej priezračnosť (viac v článku Mliečna, zakalená či biela voda v bazéne), alebo vo forme tvrdých sivých alebo bielych inkrustov na stenách bazéna či na príslušenstve.

Oboje je nežiaduce a môže pri dlhodobom pôsobení poškodiť bazén, príslušenstvo či technológiu, hlavne filtračnú jednotku. Koloidné formy vápenatých či horečnatých zlúčenín môžu zanášať póry pieskového či kartušového filtra, čo môže následne viesť k poškodeniu čerpadla. Nežiaduce inkrusty na stenách bazéna alebo na príslušenstve jednak pôsobia neesteticky, ale – a to je podstatné – vďaka svojej tvrdosti môžu materiál, na ktorom vznikajú, poškodzovať. Ako sa to týka nerezových prvkov, rozoberáme v článku Starostlivosť o bazénové príslušenstvo z nerezu.


Odporúčané produkty z ponuky Chlorito


Dobrí výrobcovia bazénovej chémie s takými situáciami počítajú a majú vo svojom portfóliu produkty, s pomocou ktorých problém nežiaducich vápenatých či horečnatých inkrustov ľahko vyriešite. Na trhu tieto špeciálne produkty hľadajte obvykle pod označením Zníženie tvrdosti. Špeciálna zložka tohto prípravku dokáže spoľahlivo previesť vylúčené nerozpustné zlúčeniny vápnika či horčíka späť do rozpustnej formy. V rozpustenej podobe potom vápenaté ani horečnaté zlúčeniny pri údržbe bazénovej vody nespôsobujú žiadne problémy.

Po aplikácii prípravku na zníženie tvrdosti (a samozrejme počas celej kúpacej sezóny) treba dbať na to, aby sa hodnota pH bazénovej vody pohybovala v odporúčanom rozmedzí (optimálna hodnota pH 7,0 až 7,4). Ak tomu tak nie je, upravte ju pomocou osvedčených prípravkov pH plus či pH mínus. Stabilitu pH pomáha držať aj správna alkalita vody.

Vplyv tvrdosti vody na bazén a spôsoby jej kontroly

Vplyv tvrdosti vody na bazén a spôsoby jej kontroly

Úprava bazénovej vody v domácom bazéne pomocou prípravkov bazénovej chémie vychádza zo základných ukazovateľov a parametrov plniacej vody, teda z jej vlastností. Či už ide o vodu pitnú z verejného vodovodu, alebo o podzemnú vodu z vlastného vrtu či studne, jej vlastnosti sa primárne odvíjajú od geologického prostredia, s ktorým prichádza do styku pri svojom pohybe horninami zemskej kôry. Kvalitu a výsledné vlastnosti vody samozrejme ovplyvňujú aj vodárenské procesy pri úprave surovej vody na vodu pitnú. To sú ale obvykle žiaduce zmeny vedúce k vyššej kvalite výsledného produktu.

Niektoré vody prichádzajú pri prechode zemskou kôrou do kontaktu s hlinitokremičitanmi, vápencami, dolomitmi či sadrovcami – teda s horninami s vysokým podielom vápenatých alebo horečnatých iónov. V prípade, že podzemná voda obsahuje vyššie množstvo rozpusteného oxidu uhličitého, veľmi dobre uvedené horniny rozpúšťa a následne sa obohacuje vápnikom či horčíkom.

Práve preto sa tvrdosť vody na Slovensku regionálne líši. V oblastiach s vápencovým a dolomitickým podložím býva vody s vyšším obsahom vápnika výrazne viac než v oblastiach s kryštalickými horninami. Aktuálne hodnoty pre svoju obec vám poskytne prevádzkovateľ verejného vodovodu; pri vlastnej studni ich zistíte iba laboratórnym rozborom alebo aspoň orientačne testerom na tvrdosť vody.

Tvrdosť vody a jej vplyv na bazénové materiály

V súvislosti s obsahom vápnika a horčíka vo vode sa často používa termín „tvrdosť vody“. Táto asociácia však nie je celkom presná – prejavy vyšších koncentrácií vápnika a horčíka sa podstatne líšia a nemožno sa teda hromadne vyjadrovať o ich spoločnom pôsobení na materiály, ktoré s takou vodou prichádzajú do styku.

Z hľadiska vzniku inkrustov na stenách bazéna a bazénovom príslušenstve je oveľa závadnejší vyšší obsah vápnika, pretože vápenaté soli sú vo všeobecnosti menej rozpustné než zlúčeniny horčíka. Naopak horčík na rozdiel od vápnika pôsobí vo vyšších koncentráciách korozívne na betón, čo môže byť dôležitá informácia pre majiteľov betónových bazénov.

1. Koncentrácia iónov v bazénovej vode

V bežných, menej mineralizovaných podzemných vodách sa koncentrácia vápnika pohybuje obvykle v hodnotách desiatok, výnimočne stoviek miligramov na liter, obsah horčíka zodpovedá jednotkám až desiatkam miligramov. V prípade problémov so vznikom inkrustácií na bazénových stenách a zmáčaných plochách je na mieste vykonať analýzu vzorky plniacej vody, aby sme mali presnejšiu predstavu o koncentrácii týchto iónov a volili správne dávkovanie prípravkov.

2. Aké hodnoty už robia problém

Suma vápnika a horčíka býva v požiadavkách na kvalitu pitnej vody limitovaná odporúčanou hodnotou do 3,5 mmol/l (milimol na liter). Taká sumárna koncentrácia uvedených iónov už môže pri reálnej bazénovej prevádzke viesť k vzniku nežiaducich inkrustov či belavého zákalu bazénovej vody.

Ak na napúšťanie domáceho bazéna používame vlastnú studňu alebo vrt, musíme počítať s tým, že podzemné vody obvykle obsahujú vyššie koncentrácie iónov vápnika či horčíka než pitná voda distribuovaná vo verejnom vodovode. Prakticky sa to prejaví napríklad rýchlejším zanášaním vodnej linky – ako s ním naložiť, píšeme v článku Čistota bazéna, jeho stien, vodnej linky a okolia.

Aplikácia prípravkov na zníženie tvrdosti vody

Ak bazénová voda obsahuje vápenaté a horečnaté ióny v koncentrácii do cca 2,5 mmol/l, dochádza po aplikácii prípravku na zníženie tvrdosti k ich stabilizácii v rozpustenej forme, takže sa ich vyšší obsah neprejaví vznikom nežiaducich inkrustácií na stenách bazéna a príslušenstve.

Ak bude sumárna látková koncentrácia zmieňovaných iónov vyššia (v podzemných vodách obvykle vždy), dôjde po aplikácii prípravku k vyzrážaniu vápenatých a horečnatých zlúčenín v podobe belavého zákalu v celom objeme bazénovej vody. Po zhruba 24 hodinách je vhodné vzniknutý zákal odstrániť pomocou vločkovača v kombinácii so špeciálnou vločkovacou kartušou. Tento postup – vyzrážanie iónov z vody a ich následné odstránenie vločkovaním – znižuje podstatným spôsobom obsah vápnika a horčíka v bazénovej vode aj prejavy ich nežiaducich vyšších koncentrácií. Ak si nie ste istí, či ide o zákal z tvrdosti, alebo z inej príčiny, pomôže vám článok Mliečna, zakalená či biela voda v bazéne.

Prípravok na zníženie tvrdosti odporúčame aplikovať na začiatku kúpacej sezóny, teda po prvom napustení domáceho bazéna – následne dôjde buď k stabilizácii vápnika a horčíka v rozpustenej forme, alebo k ich vyzrážaniu v podobe bieleho zákalu, dobre odstrániteľného vločkovaním. V priebehu kúpacej sezóny je vhodné použiť prípravok v príslušnej dávke vždy, keď dochádza k obmene (teda dopúšťaniu) väčšieho objemu bazénovej vody.

Ak máme k dispozícii vhodné množstvo zachytenej zrážkovej vody (či už dažďovej, alebo snehovej), môžeme ju na napúšťanie domáceho bazéna bez problémov použiť, pretože zrážkové vody vápenaté a horečnaté ióny v podstate vôbec neobsahujú. Aj keď objem zrážkových vôd pravdepodobne nebude postačovať na naplnenie celého bazéna, pri ich využití na začiatku či v priebehu sezóny dôjde k narieďeniu dominantnej plniacej vody a celkovému zníženiu koncentrácií obsiahnutých iónov.


Odporúčané produkty z ponuky Chlorito

  • PWS Stabilizátor tvrdosti – prípravok na obmedzenie zrážania vápnika a horčíka vo vode. Chráni bazén pred usadeninami a predlžuje životnosť bazénovej techniky.
  • Chémia na zníženie tvrdosti vody – riešenie pre redukciu vysokej tvrdosti plniacej vody. Zabraňuje tvorbe vodného kameňa a zaisťuje optimálne podmienky pre bazénovú chémiu.
  • Vločkovače do bazéna – na odstránenie vyzrážaného zákalu z celého objemu vody.

Záver

Úprava bazénovej vody s ohľadom na obsah vápnika a horčíka je kľúčová pre udržanie jej kvality a ochranu bazénového zariadenia pred usadeninami či koróziou. Pochopenie zloženia plniacej vody a pravidelné používanie vhodných prípravkov umožňuje efektívne eliminovať problémy spojené s vyššou tvrdosťou vody. Dôležitú rolu hrá aj výber zdroja vody – dažďová voda môže byť cenným doplnkom na riedenie iónovo bohatej vody z vrtu alebo verejného vodovodu. Pravidelná kontrola parametrov vody a včasná aplikácia bazénovej chémie zaistí bezproblémovú prevádzku domáceho bazéna po celú sezónu. Ak vás zaujíma, ako tvrdosť súvisí s nastavením pH, prečítajte si Nastavenie správneho pH podľa zdrojovej vody.

Ako odstrániť zelenú riasu a sinice z bazéna?

Ako odstrániť zelenú riasu a sinice z bazéna?

Leto býva rozmarné – slnečné lúče obratom striedajú prívalové dažde, pri ktorých nie sú výnimkou ani ľadové krúpy, a ak zrovna neprší, kvôli vysokej vlhkosti vzduchu pripomína pobyt vonku exkurziu do práčovne za plnej prevádzky.

Rozkolísanosť počasia a jeho extrémy majú nepriaznivý vplyv aj na údržbu vody v domácich záhradných bazénoch a kladú väčšie nároky na udržanie jej žiaducej kvality. Viac než inokedy treba o kvalitu bazénovej vody vhodným spôsobom pečovať a priebežne monitorovať jej najdôležitejšie parametre, aby sme dokázali včas podchytiť počínajúce zhoršenie a neboli nemilo prekvapení pohľadom na bazén, ktorý sa z priezračnej modrej skokovo zmenil na hnedozelenú nevábnu brečku.

Riasy v bazéne – a čo sú vlastne sinice?

Vodné hry v domácom bazéne nám v letnom období môže skomplikovať výskyt nežiaducich rias. Riasy (teda jednobunkové nižšie rastliny) sú v našich krajoch štandardnou a bežnou súčasťou fytoplanktónu prírodných stojatých alebo pomaly tečúcich vôd. V umelých bazénoch sú však prirodzene nežiaduce.

Sinice (cyanobaktérie) sú z tohto pohľadu osobitná kategória. Nejde o riasy v pravom zmysle slova, ale o baktérie schopné fotosyntézy. Vo vode ich spoznáte podľa toho, že netvoria súvislý povlak na stenách, ale drobné zelenkasté vločky vznášajúce sa vo vodnom stĺpci; pri masívnom premnožení voda vyzerá, akoby v nej niekto rozmiešal zelenú farbu, a na hladine sa tvorí belavozelený „vodný kvet“.

Čo spôsobujú sinice: produkty metabolizmu niektorých druhov, uvoľňované do okolitého vodného prostredia, patria medzi biologicky aktívne látky a zásadne ovplyvňujú fyzikálne a chemické vlastnosti vody. Cyanotoxíny môžu plavcom spôsobovať ťažké kontaktné alergie vrátane následného poškodenia pečene a nervového systému. Uvedené platí hlavne pre prírodné vody s masívnym výskytom siníc, no ani v domácom bazéne nie je vhodné prípadný výskyt podceňovať.

Bazénová voda, ktorá obsahuje nedostatočné dávky oxidačných činidiel (aktívneho chlóru alebo kyslíka), je pre riasy vhodným životným prostredím. Spóry rias bývajú do bazéna prenesené vetrom a nachádzajú tu vhodné podmienky na rast a rozmnožovanie – priaznivú teplotu a dostatok slnečného žiarenia.

Riasy sa v bazénovej vode vyskytujú buď voľne vo vodnom stĺpci, teda v celom objeme, alebo tvoria prisadnuté kolónie na stenách, dne a príslušenstve – všade tam, kde je dostatok svetla a tepla. Rýchlosť rastu populácie niektorých rias je porovnateľná s rýchlosťou rozmnožovania baktérií, takže môže dôjsť k naozaj nepríjemnému prekvapeniu v podobe skokového zhoršenia kvality vody.

Kontrola pH bazénovej vody

Je veľmi dôležité kontrolovať hodnotu pH a aktuálnu koncentráciu aktívneho chlóru (ak na úpravu vody používate prípravky chlórovej chémie) alebo kyslíka (ak aplikujete prípravky na báze aktívneho kyslíka).

Bez pravidelného monitoringu pH sa nezaobídeme ani pri bazénoch vybavených salinizačnými jednotkami, pretože pri samotnom procese elektrolytického rozkladu roztoku chloridu sodného sa hodnota pH samovoľne zvyšuje. Počas sezóny teda treba dávkovať prípravky na zníženie pH tak, aby sa hodnota nachádzala v odporúčanom rozmedzí 7,0 až 7,4. Využite pH mínus a pH plus. Prečo solinátor sám o sebe zelenú vodu nevyrieši, rozoberáme v článku Zelená voda v bazéne so solinátorom.

Vlastnú kontrolu týchto dvoch ťažiskových parametrov je vhodné vykonávať 1× týždenne, pokiaľ možno večer po skončení kúpania. Výhodou tohto postupu je, že voda je po vodných hrách homogénne premiešaná, takže odobraté vzorky budú mať dobrú vypovedaciu hodnotu o celom objeme, a tiež fakt, že v prípade potreby môžete ihneď nadávkovať vhodné prípravky bez toho, aby to obmedzilo využitie bazéna na druhý deň.

Kontrola parametrov bazénovej vody

Likvidácia rias

Na trhu nájdete špeciálne produkty – obvykle pod názvom algicídy – cielene určené na likvidáciu rias v bazéne.

Ak špeciálny algicídny prípravok po ruke nemáte, môžete operatívne využiť prípravky na báze aktívneho chlóru a bazénovú vodu šokovo nachlórovať tak, aby výsledná koncentrácia aktívneho chlóru bola aspoň 4 mg/l. Postupujte takto:

  1. Prípravok nadávkujte podľa pokynov výrobcu pri zapnutej filtrácii, aby došlo k rozmiešaniu v celom objeme bazéna.
  2. Potom filtráciu vypnite a nechajte prípravok pôsobiť.
  3. Populácia zelených rias nie je schopná odolávať vysokým koncentráciám aktívneho chlóru – dobre to spoznáte podľa toho, že bunky rias menia farbu z pôvodnej zelenej na rôzne odtiene hnedej.
  4. Následne riasy z vody dobre odstránite po aplikácii vločkovača pomocou bazénového vysávača. Vločkovače a projasňovače aplikujte ideálne až s odstupom niekoľkých hodín po použití algicídu, inak si navzájom prekážajú.

Ako presne vločkovač použiť, popisujeme v článku Ako si poradiť s koloidným zákalom. Podrobnejšie o prevencii rias píšeme v texte Ako si poradiť s nežiaducimi vodnými riasami. A ak vás napadlo siahnuť po modrej skalici, prečítajte si najprv Modrá skalica: lepšia na mach než do bazéna.


Odporúčané produkty z ponuky Chlorito

  • Algicíd – cielený prípravok proti riasam, vhodný aj preventívne
  • Chlór šok – silne koncentrovaný granulát na rýchlu dezinfekciu. Vhodný pri prvom napustení, po búrkach alebo pri náhlom zhoršení kvality vody.
  • pH mínus – účinný prostriedok na znižovanie pH. Zabraňuje tvorbe zákalu a usadenín, zlepšuje účinnosť dezinfekcie.
  • pH plus – granulovaný prípravok na jednoduché zvýšenie pH.
  • Chlór mínus – na zníženie prebytočného chlóru po šokovom ošetrení.

Záver a tip Chlorito

Vo všeobecnosti platí, že prevencia je vždy jednoduchšia a ekonomicky výhodnejšia než riešenie nepríjemných následkov. Preto je dôležité v extrémnych letných dňoch o domáci bazén dôsledne pečovať a pravidelne ošetrovať vodu vhodnými prípravkami na báze aktívneho chlóru alebo kyslíka – napríklad pohodlnými bazénovými tabletami – a udržiavať tak potrebné koncentrácie týchto oxidačných činidiel v odporúčaných hodnotách.

Nedávajte riasam vo vašom bazéne šancu – bazén je tu pre vás, nie pre ne.

Ako si poradiť s nežiaducim zákalom spôsobeným koloidnými nečistotami v bazénovej vode?

Ako si poradiť s nežiaducim zákalom spôsobeným koloidnými nečistotami v bazénovej vode?

Prevádzkovatelia domácich záhradných bazénov sú bohužiaľ počas kúpacej sezóny často postavení pred fakt, že napriek všetkej starostlivosti a údržbe nie je výsledok optimálny a bazénová voda postráda iskru a priezračnosť. Stav sa nelepší ani po dôkladnom filtrovaní vody cez pieskový či kartušový filter.

Je to preto, že bazénová filtrácia síce dokáže z vody odstraňovať nežiaduce nerozpustené nečistoty, ale ak veľkosť nečistôt klesne na úroveň koloidov, poradiť si s nimi už nevie. Koloidné nečistoty sú veľkým problémom pri udržiavaní žiaducej kvality bazénovej vody – za štandardných podmienok nie sú filtráciou zachytiteľné a nie je možné ich týmto spôsobom z vody odstrániť.

Koloidné nečistoty a prečo ich netreba podceňovať

Koloidné nečistoty v bazénovej vode sú príčinou vzniku jemného zákalu, ktorý znižuje priezračnosť vody. Keby šlo len o zhoršenie senzorických vlastností, nebol by to snáď až taký zásadný problém – ale tak to bohužiaľ nie je.

Prítomnosť koloidných častíc signalizuje znečistenie vody hlavne organickými látkami, ktoré vstupujú do bazéna buď z vonkajšieho prírodného prostredia, alebo sú vnášané na koži plavcov (rezíduá kozmetických prípravkov, opaľovacích krémov, potu či iných nečistôt). Tieto organické látky predstavujú významný zdroj živín pre nežiaduce mikroorganizmy, riasy či nižšie živočíchy, ktorých existenciu v domácich bazénoch rozhodne nevítame.

Je veľmi dôležité koloidné nečistoty odstraňovať pri prvých známkach zhoršenia priezračnosti, pretože inak by mohlo dôjsť ku skokovému zhoršeniu kvality vody vrátane exponenciálneho nárastu počtu nežiaducich mikroorganizmov.

Ak sme pri údržbe nezabudli dbať na správnu hodnotu pH (odporúčané rozmedzie 7,0 až 7,4) a optimálnu koncentráciu aplikovaného oxidačného činidla (chlóru, brómu či kyslíka), nezostáva než použiť špeciálne prípravky z kategórie vločkovačov. Ak si nie ste istí, či je váš zákal koloidný, alebo má inú príčinu, pomôže vám článok Mliečna, zakalená či biela voda v bazéne.

Vločkovač do bazéna – ako funguje

Vločkovač do bazéna pracuje na fyzikálnom princípe eliminácie povrchového elektrického náboja jednotlivých koloidných nečistôt pôsobením takzvaného koagulačného činidla. Po aplikácii vločkovača koloidné nečistoty prestávajú v bazénovej vode existovať ako samostatné jednotky a zhlukujú sa do väčších celkov – vločiek.

Nečistoty vo forme vločiek sa následne buď usadzujú na bazénovom dne, odkiaľ sú dobre odstrániteľné bazénovým vysávačom, alebo sa vznášajú vo vodnom stĺpci – v takom prípade ich spoľahlivo odstráni bazénová filtrácia.

Ako použiť vločkovač krok za krokom

  1. Skontrolujte pH a upravte ho do rozmedzia 7,0 až 7,4. Pri nesprávnom pH vločkovanie nefunguje tak, ako má.
  2. Nadávkujte vločkovač podľa pokynov výrobcu pri zapnutej filtrácii, aby sa rozmiešal v celom objeme vody.
  3. Nechajte vločky vytvoriť a stabilizovať. Po stabilizácii vločiek je nutné nechať zapnutú filtráciu aspoň tak dlho, kým nedôjde k prefiltrovaniu celého objemu bazénovej vody.
  4. Usadené vločky povysávajte zo dna – ideálne s výpustom do odpadu, nie späť cez filter.
  5. Prepláchnite filtráciu, aby ste zachytené vločky dostali z filtračného lôžka von.

Bazénová voda vo vašom bazéne bude opäť priezračná a iskrivá, zbavená všetkého zákalu.


Odporúčané produkty z ponuky Chlorito


Po odstránení koloidných nečistôt skontrolujte pomocou testerov aktuálnu hodnotu pH a koncentráciu aktívneho chlóru, brómu či kyslíka. Ak je to potrebné, aplikujte prípravky bazénovej chémie a tieto ťažiskové parametre upravte tak, aby sa nachádzali v odporúčaných rozmedziach.

Prevencia je vždy lacnejšia než náprava – čo pre ňu môžete urobiť bez chémie, zhŕňame v článku Cesty k udržaniu žiaducej kvality bazénovej vody.

Dve dôležité pravidlá na udržanie žiaducej kvality bazénovej vody

Dve dôležité pravidlá na udržanie žiaducej kvality bazénovej vody

Domáce vonkajšie bazény sú skvelým prostredím na relaxáciu a zábavu v horúcich letných dňoch. Aj keď kúpanie v prírodných biotopoch – lomoch, rybníkoch aj riekach – má svoje nepopierateľné čaro, nie vždy sú tieto lokality dobre dostupné a kvalita prírodných vôd sa môže počas horúcich dní rapídne meniť. Výhodou domáceho záhradného bazéna je ľahká dostupnosť a pohodlné leňošenie či aktívny oddych bez únavného cestovania.

Nebolo by však fér spomenúť len pozitívne stránky vlastníctva domáceho bazéna. Za dlhodobo udržateľnou kvalitou bazénovej vody sa skrýva nie úplne malé množstvo práce a energie vynaloženej na jej údržbu.

Prečo záhrada bazénu „škodí“

Záhradné bazény sú neoddeliteľnou súčasťou okolitého prírodného priestoru. Záhrada je obvykle bohato osídlený biotop s mnohými zástupcami rastlinnej a živočíšnej ríše. Aj keď samozrejme nežijú priamo v bazéne, kvalitu vody výrazne ovplyvňujú.

Pôsobením vetra sa do bazénovej vody dostávajú organické látky v podobe častí rastlinných či živočíšnych organizmov – spadnuté lístie, drobné vetvičky, peľ rastlín a stromov, prach, hmyz alebo jeho časti. Výskyt organických látok v bazénovej vode je nežiaduci, pretože zvyšujú takzvanú trofiu vody a slúžia ako zdroj energie pre nežiaduce mikroorganizmy či riasy, ktoré vďaka nim môžu s úspechom rásť a rozmnožovať sa. Ak problém náhleho vzrastu obsahu organických látok nepodchytíme hneď v zárodku, môže v horúcich letných dňoch dôjsť ku skokovému premnoženiu rias.

V prírodných vodách dochádza vďaka existencii spoločenstva rastlín a živočíchov k prirodzenému kolobehu organických látok a prvkov, takže možno povedať, že prírodné vody majú (do určitej miery) samočistiace schopnosti. To ale neplatí pre umelé nádrže, ktorými domáce záhradné bazény vlastne sú.

Aby nedochádzalo k zhoršovaniu kvality vody, treba o bazén vhodným spôsobom pečovať. Na to slúžia v prvom rade kvalitné prípravky bazénovej chémie, bez ktorých sa v kúpacej sezóne skutočne nezaobídeme. Ich konečnú spotrebu však môžeme do istej miery znížiť, ak budeme dodržiavať dve jednoduché zásady.

1. Keď sa nekúpete, majte bazén zakrytý

Prvé pravidlo, ktoré by sme mali v kúpacej sezóne dodržiavať čo možno najprísnejšie, hovorí, že ak sa v bazéne práve nekúpeme, mal by byť zakrytý. Je celkom bežné, že sa záhradné bazény zakrývajú krycou plachtou cez noc, ale zakrytie má svoj zmysel aj cez deň.

Môžeme použiť klasickú kryciu plachtu, ktorá spoľahlivo ochráni bazén pred znečistením z vonkajšieho prostredia, alebo môžeme na hladinu položiť solárnu plachtu. Solárne fólie a plachty majú dve funkcie: vďaka špeciálnemu materiálu, z ktorého sú vyrobené, odovzdávajú s vysokou účinnosťou slnečnú energiu vo forme tepla do bazénovej vody a ohrievajú ju – a navyše bazén chránia pred vonkajším znečistením ako klasické krycie plachty. Ako si vybrať tú správnu, rozoberáme v článku Solárne plachty na bazén.

2. Osprchujte sa pred vstupom do vody

Druhým pravidlom je osprchovanie alebo aspoň opláchnutie pred vstupom do bazéna. Nie je to vždy jednoduché: človek sa opaľuje, vyhrieva na slniečku a dostane chuť sa schladiť. Na sprchu v tej chvíli obvykle nikto ani nepomyslí. Rovnako tak vyvádzajúce deti, ktoré v zápale hry skočia do bazéna rovno.

Z ľudskej kože sa do bazénovej vody dostávajú nežiaduce organické látky vo forme potu, rezíduí kozmetických prípravkov, opaľovacích olejov či krémov. Pohybom okolo bazéna a následným vstupom do vody bez opláchnutia bosých nôh vnášame do bazéna piesok, prach či stopy zeminy.

S pieskom a anorganickými nečistotami si dobre poradí bazénový vysávač, ale rozpustené organické látky vo vode zostanú a zhoršia jej kvalitu, ak ich neeliminujeme účinnými prípravkami. Pritom k ich vnosu nemuselo v takej miere vôbec dôjsť, keby sme pred ponorením venovali ani nie jednu minútu dôkladnému osprchovaniu. Riešením, ktoré sa oplatí, je solárna sprcha pri bazéne – viac v článku Solárne sprchy: praktický sprievodca.


Odporúčané produkty z ponuky Chlorito


Starostlivosť o bazénovú vodu nezačína dávkovaním prípravkov bazénovej chémie. Naopak, tým obvykle končí. Ešte predtým však môžete urobiť sami dosť pre to, aby sa kvalita vody v horúcich letných dňoch nezhoršovala. Kompletný prehľad opatrení nájdete v článku Cesty k udržaniu žiaducej kvality bazénovej vody.

Podzemná voda – zdroj vody na napúšťanie bazéna?

Podzemná voda – zdroj vody na napúšťanie bazéna?

Rad prevádzkovateľov domácich bazénov využíva existenciu vlastného zdroja vody na napúšťanie svojho záhradného bazéna pred letnou kúpacou sezónou. Najčastejšie ide o súkromné studne alebo vrty, z ktorých je čerpaná podzemná voda. Menej obvyklé je na napúšťanie využiť vodu povrchovú alebo zachytenú dažďovú vodu.

Každý z uvedených druhov vôd má svoje špecifiká. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na podzemné vody a ich charakteristické vlastnosti, ktoré veľkou mierou podmieňujú ich vhodnosť či nevhodnosť stať sa potenciálnym zdrojom pre domáci záhradný bazén.

Podzemné vody: výskyt, delenie a dopĺňanie zásob

Podzemná voda

Podzemné vody sa vyskytujú pod povrchom krajiny v zemských dutinách alebo vo zvodnených vrstvách, kde sú v priamom kontakte s horninami, čo do veľkej miery predurčuje ich konkrétne zloženie. Podľa celkového chemického zloženia sa podzemné vody delia na vody prosté a minerálne vody, pričom rozhodovacím kritériom je obsah rozpustených látok – prostá podzemná voda má nízky obsah minerálnych látok.

V zemskej kôre nájdeme podmienky pre vznik podzemných vôd zhruba do hĺbky 10 km pod povrchom. Zásoby podzemných vôd sa dopĺňajú trojakým spôsobom: infiltráciou zrážkových a povrchových vôd, kondenzáciou vodnej pary v pôde a vznikom a kondenzáciou vodných pár z magmy. K dopĺňaniu zásob dochádza väčšinou v jarných mesiacoch; naopak v letnom, jesennom a zimnom období sa zásoby zmenšujú a dosahujú minimum. V horských oblastiach s dlhodobou snehovou pokrývkou môže dochádzať k časovému posunu vo výskyte minimálnych hladín.

Na Slovensku sa najväčšie zásoby podzemných vôd nachádzajú v kvartérnych sedimentoch Podunajskej nížiny – predovšetkým na Žitnom ostrove, ktorý patrí k najväčším zásobárňam podzemnej pitnej vody v strednej Európe. Ďalej ide o náplavy Váhu, Hrona, Ondavy a Laborca, o medzihorské kotliny (Turčianska, Liptovská, Košická) a o krasové oblasti Slovenského krasu, Nízkych Tatier či Muránskej planiny. Práve krasové a vápencové oblasti sú zároveň tie, kde možno očakávať vodu s vyšším obsahom vápnika.

Chemické zloženie podzemnej vody

Výsledné chemické zloženie podzemnej vody je výsledkom vzájomného pôsobenia horninového prostredia, zrážkových a povrchových vôd a podzemnej atmosféry. Určujúcim činiteľom je zloženie pôd a hornín, ktorými voda pri svojom podzemnom obehu preteká, a tiež zloženie povrchových a zrážkových vôd v danej lokalite – čo je zvlášť dôležité v oblastiach so silne znečistenou atmosférou.

Priame rozpúšťanie obvykle nespôsobuje vyššie koncentrácie rozpustených látok, pretože do vody môžu týmto spôsobom prechádzať len ľahko rozpustné minerály na báze síranov alebo chloridov (sadrovec, kamenná soľ, sylvín, karnalit a podobne) alebo humínové látky obsiahnuté v pôde.

Ak je v podzemnej vode prítomný oxid uhličitý, môžu do vody prechádzať aj inak menej rozpustné minerály – napríklad málo rozpustné uhličitany vápnika, železa alebo mangánu pôsobením oxidu uhličitého prechádzajú na rozpustné hydrogénuhličitany a voda sa tak obohacuje vápnikom, horčíkom, železom alebo mangánom.

Zrážkové vody môžu v znečistených oblastiach obohacovať podzemné vody nežiaducim spôsobom toxickými kovmi alebo uhľovodíkmi. Zvláštnu rolu majú ílové minerály – fungujú ako polopriepustné membrány, prepúšťajúce elektroneutrálne častice a zadržiavajúce častice elektricky nabité. Vďaka tomuto procesu môžu vznikať lokality s veľmi mineralizovanými podzemnými vodami.

Chemické zloženie podzemných vôd sa vďaka cirkulácii v horninovom prostredí mení v horizontálnom aj vertikálnom smere s postupným ustaľovaním rovnováhy:

  • svrchné zemské vrstvy – prevažujúci obsah hydrogénuhličitanov, síranov, dusičnanov, vápnika a horčíka, celková mineralizácia je obvykle malá;
  • prechodná hlbšia zóna – vody sú viac mineralizované, v zložení nájdeme viac zastúpené chloridy, sodík a draslík;
  • hlboko formované vody – veľká mineralizácia, prevládajúci obsah sodíka a chloridov, ďalej tiež sulfidov alebo rozpusteného sírovodíka.

Podzemné vody a teplota

Významným ukazovateľom podzemnej vody je teplota. Pri väčšine prameňov alebo plytkých podzemných vôd sa pohybuje okolo 10 °C. Denné zmeny teploty sa prejavujú len do hĺbky asi 0,5 až 1 m. Teplota podzemných vôd v hĺbke 20 až 30 m je už pomerne stála a vzrastá s hĺbkou v závislosti od takzvaného geotermického stupňa (približne o 1 °C na každých 30 až 35 m).

Z hľadiska správnej prevádzky domáceho bazéna je ťažiskovým parametrom podzemnej vody hodnota pH. Najčastejšie sa hodnota pH v podzemných vodách pohybuje v rozmedzí cca 5,5 až 7,5, ale výnimočne môže byť aj nižšia než 5,0 alebo vyššia než 8,0. Správna hodnota pH bazénovej vody počas prevádzky by sa mala nachádzať v intervale 7,0 až 7,4 – prečo je pri každom zdroji iná, vysvetľujeme v článku Nastavenie správneho pH podľa zdrojovej vody.

Podzemná voda a jej úprava pre bazény

Aké sú praktické dopady uvedených informácií? Nemožno vopred striktne vyhlásiť, že podzemná voda nie je vhodná na napúšťanie domáceho bazéna. Menej mineralizované podzemné vody môžu svojimi vlastnosťami bazénovej prevádzke celkom dobre vyhovovať. Pri viac mineralizovaných vodách však môže nastať situácia, keď sa počas sezóny objavia problémy s udržaním žiaducej kvality vody, ktorým by sme sa pri napúšťaní z verejného vodovodu pravdepodobne vyhli.

Vždy treba prihliadnuť ku konkrétnemu zloženiu vody a vziať do úvahy jej najdôležitejšie parametre – hodnotu pH, obsah vápnika, horčíka, železa, mangánu a v neposlednom rade celkovú tvrdosť. Investícia do analýzy týchto parametrov sa vám v kúpacej sezóne mnohonásobne vráti.

Prípravok na zníženie tvrdosti bazénovej vody

Prípravok na zníženie tvrdosti bude vaším veľkým pomocníkom v prípade, že podzemná voda obsahuje vyššie koncentrácie vápenatých alebo horečnatých iónov – čo sa počas sezóny prejaví nežiaducim belavým zákalom vody či šedobielymi tvrdými inkrustmi na stenách bazéna a príslušenstve. Obsahuje špeciálnu účinnú látku schopnú previesť nerozpustné zlúčeniny vápnika a horčíka trvale späť do rozpustnej formy a eliminovať aj prípadný ďalší budúci vznik nerozpustných zlúčenín týchto kovov.

Zníženie tvrdosti bazénovej vody

Dávkovanie je individuálne a závisí od konkrétnej koncentrácie iónov vápnika a horčíka v podzemnej vode. Suma vápnika a horčíka býva označovaná ako takzvaná „tvrdosť vody“ – termín sa vzťahuje k javu známemu od konca 18. storočia, keď sa pri úprave zeleniny varením vypozorovalo, že zelenina vo vode s vyššou koncentráciou vápnika a horčíka zostáva dlho tvrdá. To dalo pravdepodobne podnet k tomu, že takéto vody začali byť nazývané „tvrdými“ a ostatné „mäkkými“.

Suma vápnika a horčíka sa dnes uvádza v jednotkách mmol/l, no v praxi sa často stretávame so zastaraným vyjadrovaním „celkovej tvrdosti“ v nemeckých, anglických, francúzskych či amerických stupňoch, ktoré sa líšia vo svojich definíciách. Pre ľahšiu orientáciu uvádzame prepočet:

1 mmol/l = 5,6 °nem = 7,02 °angl = 10 °franc = 100 °amer

Viac o tom, čo tvrdosť vody s bazénom robí, nájdete v článku Vplyv tvrdosti vody na bazén.

Železo a mangán vo vode zo studne

Vyššie koncentrácie železa a mangánu v podzemnej a následne bazénovej vode môžu počas sezóny spôsobovať nežiaduci hnedavý zákal a vznik koloidných hrdzavohnedých až čiernych zrazenín, ktoré zhoršujú kvalitu vody a jej priezračnosť.

Riešením je aplikácia silného oxidačného činidla na báze aktívneho chlóru (napríklad chlór šok), ktoré dokáže previesť železo z oxidačného stupňa 2 na stupeň 3 do formy nerozpustného hydroxidu železitého, ktorý sa následne vylúči vo forme amorfnej zrazeniny. Vzniknutý zákal potom odstránite vločkovaním.

Pri tomto procese je nutné dodržiavať optimálne rozmedzie hodnoty pH, pretože práve v intervale 6,5 až 7,5 je rozpustnosť hydroxidu železitého najnižšia. Zrážaním železitých solí zásadami vznikajú červenohnedé zrazeniny hydratovaných oxidov železa. Niekedy na vznik zrazeniny stačí obyčajné prevzdušnenie podzemnej vody.

Čo sa týka mangánu, v prípade jeho vysokých koncentrácií v podzemnej vode takú vodu na napúšťanie domáceho bazéna neodporúčame. Odstraňovanie mangánu je zložitejšie než pri železe – mangán je voči pôsobeniu oxidačných činidiel odolnejší a proces musí prebiehať pri vyššej hodnote pH.

Oplatí sa to?

Pri plánovaní využitia podzemnej vody z vlastnej studne alebo vrtu vždy dôkladne zvážte, či prípadná finančná úspora za neodobranie vody z verejného vodovodu skutočne vyváži riešenie prípadných problémov so zhoršenou kvalitou bazénovej vody počas sezóny. Znalosť základných parametrov podzemnej vody a ich dôkladné posúdenie je elementárnou podmienkou budúcej bezproblémovej prevádzky domáceho bazéna.

Tablety do bazéna: všetko, čo potrebujete vedieť

Tablety do bazéna: všetko, čo potrebujete vedieť

S prípravkami bazénovej chémie sa môžeme stretnúť v mnohých rôznych podobách a formách. My v Chlorito sa snažíme vychádzať v ústrety vašim potrebám a čo najviac zjednodušiť aplikáciu bazénových produktov aj manipuláciu s nimi.

Je to logická cesta, vďaka ktorej bude pre vás obsluha a údržba žiaducej kvality bazénovej vody výrazne jednoduchšia. Moderné prípravky bazénovej chémie majú podobu za vysokého tlaku lisovaných tabliet obsahujúcich účinné látky na ošetrenie bazénovej vody.

Prečo práve tablety

Výhodou bazénových tabliet oproti klasickým koncentrovaným kvapalným či sypkým prípravkom je maximálne zjednodušenie dávkovania a všetkej manipulácie – tablety sa vkladajú priamo do skimmera, plaváka alebo – v prípade veľkých rodinných bazénov – do automatických dávkovačov tabliet.

Odpadá teda akékoľvek predchádzajúce rozpúšťanie či riedenie mimo bazén, ktoré sa väčšinou odporúča pri aplikácii kvapalných alebo sypkých prípravkov. Tabletu nikdy nevhadzujte priamo na dno bazéna – koncentrované účinné látky by mohli poškodiť fóliu alebo iný materiál, z ktorého je bazén vyrobený.

Akú veľkosť tablety zvoliť

Veľkosť bazénových tabliet (ich hmotnosť) úzko súvisí s veľkosťou domáceho bazéna, presnejšie s objemom bazénovej vody. Bežne sú dostupné dve hmotnosti:

  • 20 g (Mini) – vhodné na ošetrenie vody v menších domácich bazénoch zhruba do 10 až 15 m3. Rozpúšťajú sa rýchlejšie, takže dávku viete jemnejšie doladiť. Hodia sa aj do vírivky.
  • 200 g (Maxi) – pre väčšie domáce bazény. V tejto hmotnostnej kategórii nájdete zároveň najširšie spektrum tabletových prípravkov.

Ak máte veľký bazén a nechce sa vám dopĺňať dávkovač príliš často, riešením nie je vhadzovať viac tabliet naraz, ale zvoliť väčšiu hmotnosť a nastaviť dávkovač. Ako na to, rozoberáme v článku Pomaly rozpustné tablety v dávkovači.

Čo bazénové tablety obsahujú?

Tabletové prípravky vždy obsahujú účinnú zložku s veľkým oxidačným potenciálom, eliminujúcu nežiaduce organické znečistenie bazénovej vody. Okrem tohto silného oxidačného činidla (obvykle zlúčenina na báze aktívneho chlóru, brómu alebo kyslíka) môžu niektoré tablety obsahovať ďalšie účinné zložky, ktoré ovplyvňujú napríklad hodnotu pH, stabilizujú ióny vápnika či horčíka v rozpustnej forme alebo odstraňujú koloidné nečistoty spôsobujúce jemný, ťažko odstrániteľný zákal.

Je teda len na prevádzkovateľoch domácich bazénov, aký tabletový prípravok si zvolia – v závislosti od toho, ktoré parametre vody treba upravovať.

Jednozložkové tablety do bazéna

Chlórové tablety pomaly rozpustné riešia jedinú vec – udržanie koncentrácie aktívneho chlóru. Sú najlacnejšou cestou k dezinfekcii, ale hodnotu pH, tvrdosť ani zákal za vás nevyriešia; na tie potrebujete samostatné prípravky. Prečo je pri chlóre kľúčové sledovať pH, vysvetľujeme v článku Prípravky na báze aktívneho chlóru.

Vždy je nutné riadiť sa pokynmi výrobcu a dodržiavať frekvenciu aj veľkosť jednotlivej dávky.

Viaczložkové (multifunkčné) bazénové tablety

Viaczložkové tablety patria do kategórie takzvaných multifunkčných tabliet. Ide o kompaktnú tabletu, ktorá obsahuje účinné látky zaručujúce ošetrenie bazénovej vody vo viacerých parametroch naraz:

  • koncentrácia aktívneho chlóru,
  • optimalizácia hodnoty pH,
  • stabilizácia vápenatých a horečnatých zlúčenín v rozpustnej forme (eliminácia nežiaducich inkrustov na stenách bazéna a príslušenstve),
  • odstránenie drobných koloidných nečistôt vďaka zmene ich povrchového náboja a následnému zhlukovaniu do väčších celkov, odstrániteľných bazénovou filtráciou,
  • projasnenie bazénovej vody,
  • prevencia prisadania rias.

Používaním multifunkčných tabliet sa za štandardných podmienok vyhnete nutnej aplikácii ďalších špeciálnych prípravkov, ktoré by ste inak museli dávkovať samostatne. Podrobne sa im venujeme v článku Multifunkčné tablety do bazéna.


Odporúčané produkty z ponuky Chlorito


Ako spoznať kvalitnú tabletu

Bazénové tablety značky PWS sú lisované za veľkých tlakov, takže sú pevné, kompaktné a bezprašné, s ostrými znateľnými hranami, bez olámaných miest. Balenie neobsahuje žiadne zlomky ani drobné kúsky. Pri štandardnej preprave produktu nedochádza k poškodeniu tabliet.

Čo je pH a ako na úpravu pH bazénovej vody?

Čo je pH a ako na úpravu pH bazénovej vody?

Hodnota pH patrí k najdôležitejším parametrom, ktoré musia byť pri bazéne – presnejšie pri bazénovej vode – vždy sledované, prípadne operatívne korigované. Ak nie je správna hodnota pH, nebudú ďalšie prípravky bazénovej chémie správne fungovať.

Voda v bazéne

Ako sa úprava pH vykonáva

S úpravou pH si nie je dobré zahrávať, pretože ide skutočne o ťažiskový parameter, ktorému treba venovať veľkú pozornosť. Okrem toho, keď je hodnota pH správne nastavená, budú aj spotreby chlórových či iných prípravkov nižšie, než keď je pH mimo optimálny rozsah.

Hodnota pH sa pohybuje v rozmedzí 1 – 14, pričom roztok s pH rovným 7 je presne neutrálny:

1-2-3-4-5-6 (kyslá voda) > 7 (neutrálna voda) > 8-9-10-11-12-13-14 (zásaditá voda)

Úprava hodnoty pH sa vykonáva prípravkami, ktoré sú na tento účel najvhodnejšie:

Ako čítať výsledok z testera

V tejto súvislosti je vhodné upozorniť majiteľov bazénov na dôležitosť používania bazénových testerov. Kvapkové aj tabletové testery pH majú obvyklý merací rozsah od 6,8 po 8,1 – a obe krajné hodnoty neznamenajú, že skutočná hodnota pH nemôže byť ešte väčšia či naopak menšia než uvedená medzná hodnota.

Správny výklad nameraných hodnôt je nasledujúci:

  • Namerali ste 6,8? Hodnotu pH musíte upravovať prípravkom pH plus – skutočné pH totiž môže byť aj 2.
  • Namerali ste 8,1? Opäť je nutné hodnotu upraviť, pretože skutočné pH môže byť aj 13.

Samozrejme, toto sú príklady skôr extrémne – počas bazénovej sezóny možno predpokladať, že po prvej optimalizácii vám bude hodnota pH oscilovať veľmi blízko správnych hodnôt. Ak sa vám drží vysoko, pomôže článok Ako znížiť pH v bazéne, keď atakuje 7,8 a viac.

Nejde o pokožku, ide o chémiu

Niektorí ľudia sa domnievajú, že správna hodnota pH je dôležitá hlavne kvôli citlivosti pokožky. Nie je to tak. Ľudská pokožka odoláva veľmi dobre aj vodám s rozpätím hodnôt pH medzi 6 až 10.

Toto rozmedzie však v žiadnom prípade nie je vhodné pre fungovanie prípravkov bazénovej chémie, pretože tie sú vždy navrhnuté na pomerne úzky rozsah pH, v ktorom správne pracujú. Väčšina prípravkov síce pracuje aj mimo odporúčaných hodnôt, ale za celkom iného dávkovania, ktoré sa môže pohybovať až v desaťnásobku bežných dávok. Prečo je pri každom zdroji vody východisková hodnota iná, vysvetľujeme v článku Nastavenie správneho pH podľa zdrojovej vody.

Kvapalné prípravky

Kvapalné prípravky na úpravu hodnoty pH sú veľmi dobrou voľbou, pretože ich nie je nutné rozpúšťať a je možné ich aplikovať buď ihneď priamo, alebo po predchádzajúcom nariedení. Rovnako ich možno použiť do automatických dávkovacích systémov, ktoré vo všeobecnosti nazývame bazénová automatika.

Ich nevýhodou je, že sú pomerne koncentrované – pred manipuláciou odporúčame dôkladne prečítať návod vrátane bezpečnostných pokynov.

Granulované prípravky

Dopĺňanie pH plus do bazénovej vody

Granulované prípravky sú o poznanie menej nebezpečné pri manipulácii, pretože nehrozí postriekanie aplikovaným prípravkom. Každý granulový prípravok sa však musí rozpustiť a po rozpustení je približne rovnako nebezpečný ako kvapalný prípravok v obdobnej koncentrácii.

Granulát, alebo kvapalina? Rozhoduje veľkosť bazéna

Predstavme si dilemu, pred ktorú ste postavení pri nákupe prípravku pH mínus. Ktorý použiť – granulovaný, či kvapalný? Z chemického hľadiska možno odporučiť kvapalný, no pre bezpečnosť práce by bolo lepšie využiť granulovaný.

Naše odporúčanie:

  • menšie bazény – granulovaný pH mínus. Malé množstvo prípravku lepšie odmeriate v pevnej podobe a dobre sa vám bude rozpúšťať;
  • väčšie bazény – kvapalný pH mínus, v ideálnom prípade pomocou automatického dávkovača. Aj bez neho veľké množstvo kvapaliny dobre odmeriate a vyhnete sa nepohodlnému rozpúšťaniu. Rozpustenie väčšieho množstva granulátu totiž nie je jednoduché, ak prihliadneme k tomu, že nádobu na rozpúšťanie najčastejšie predstavuje plastové vedro s objemom 7 až 10 l.

Rozdelenie medzi veľké a malé bazény je na úrovni 20 000 litrov objemu bazénovej vody.

Ak vás zaujímajú súvislosti hodnoty pH so zvyškom chémie, prečítajte si aj Hodnota pH vody v bazéne a Alkalita vody v bazéne – práve alkalita rozhoduje o tom, či vám pH bude kolísať, alebo držať.

Akútne znečistenie bazénovej vody – kuriozity z praxe

Akútne znečistenie bazénovej vody – kuriozity z praxe

Neobvyklé situácie pri domácich bazénoch

Naši zákazníci sa na nás štandardne obracajú s otázkami vzťahujúcimi sa ku každodennej prevádzke domácich bazénov a údržbe bazénovej vody. Ako ide čas, sem-tam sa medzi viac-menej bežnými otázkami objaví úsmevná kuriozita, ktorá síce na počiatku veselosť až tak nevzbudzuje (zvlášť nie na tvári vlastníka bazéna), ale rýchla náprava vedie aj k jeho konečnej spokojnosti.

Nezvaní noční hostia

Svoje obvykle môžu rozprávať majitelia domácich nezastrešených bazénov zapustených do terénu. V horúcom letnom období je taká vodná plocha veľkým lákadlom pre voľne žijúce zvieratá. Ak priľahlý pozemok nie je dobre zabezpečený, môžeme sa dočkať (hlavne v noci a nad ránom) nevítanej návštevy.

Tá síce pôvodne hľadala len vodu a prípadné schladenie, no bazén sa pre ňu stal pascou. Pre malé zvieratá to bohužiaľ väčšinou znamená rozsudok smrti. Väčšie cicavce – srny, diviaky a podobne – obvykle pri snahe o únik z bazéna spôsobujú veľký hluk, ktorý následne zburcuje spáčov a majiteľ bazéna môže situáciu urýchlene riešiť.

Pri vyslobodzovaní nežiaduceho návštevníka treba dbať na primeranú opatrnosť, aby sme sa sami nezranili. Skôr než priame ťahanie zvieraťa von je vhodné umožniť mu dostať sa z vody napríklad pomocou dosky alebo rebríka spusteného z okraja bazéna.

Nech je záchrana akokoľvek rýchla a šetrná, pre divoké zviera to vždy znamená veľký stres. A aj keď má celé dobrodružstvo šťastný koniec v podobe prežitia nezvaného návštevníka, radosť nám rýchlo zakalí pohľad do bazéna. V pôvodne iskrivej a priezračnej vode sa v lepšom prípade vznášajú chumáče chlpov a exkrementy nočného hosťa. Ak sa udalosti vyvíjajú podľa horšieho scenára, pláva v bazéne bez života aj telo nebohého zvieraťa.

V oboch prípadoch sa bazén stáva pre vodné radovánky okamžite nepoužiteľným a treba znečistenie obratom riešiť. Návod, ako v takom prípade postupovať, nájdete v článku Zlomyseľnosť alebo nešťastná náhoda – výkaly v bazéne. Ak sa vám okolo bazéna pohybuje kuna, riešenie ponúka text Ako sa zbaviť kuny.

Náhla zmena farby alebo vône vody

Vystopovať príčinu náhleho zhoršenia akosti bazénovej vody býva neraz pomerne zložité a ťažko predstaviteľné.

Napríklad v prípade vzorky vody, ktorú priniesol nešťastný majiteľ menšieho domáceho bazéna na voľne prístupnej parcele vedľa rozostavaného rodinného domu s tým, že voda náhle zmenila farbu z pôvodného modrého odtieňa na zelený. V malom objeme vzorky nebol nežiaduci farebný odtieň na prvý pohľad zjavný, no voda veľmi intenzívne voňala po pomarančovom sirupe.

Ako rozpoznať problém

Ak pri kúpaní alebo prostom pohľade na bazén máte podozrenie, že došlo k zmene niektorých vlastností vody, pokúste sa identifikovať príčinu.

To býva pomerne jednoduché v prípade viditeľných cudzorodých látok (bahno, vrstva oleja na hladine, nežiaduce pevné predmety v bazéne). V prípade kontaminácie látkami ľahko miešateľnými s vodou sa však majiteľovi pôvodca znečistenia odhaliť nemusí. Ak je voda len zelená a nič cudzorodé v nej nie je, príčinou bývajú riasy alebo sinice; belavý zákal má zase najčastejšie na svedomí tvrdosť vody.

Každá situácia vyžaduje obvykle odlišný postup, takže nemožno predložiť paušálny návod, ktorý by vyriešil všetko. V prípade akýchkoľvek pochybností o kvalite vody vo vašom bazéne nás kontaktujte – ponúkame konzultácie po telefóne aj e-mailom vrátane posúdenia vzorky vody.

Väčšinu prípadov nežiaduceho znečistenia je možné vyriešiť bez toho, aby bolo nutné celý bazén kompletne vypúšťať. Treba však krízovú situáciu riešiť okamžite – každé zbytočné zdržanie kvalitu vody ďalej zhoršuje, k čomu nemalou mierou prispieva v kúpacej sezóne aj vyššia teplota a intenzívny slnečný svit.

Pri riešení akútnych problémov sa kvalita vody často vracia do normálu vďaka správnemu použitiu bazénovej chémie, napríklad šokovej dávky chlóru, ktorá účinne ničí mikroorganizmy a pomáha obnoviť čistotu vody – postup popisujeme v článku Šoková dezinfekcia bazéna.

Prevencia – najúčinnejšia ochrana

Rovnako ako v iných odboroch ľudskej činnosti je najlacnejším opatrením prevencia.

  • Zdroj vody preverenej kvality. Použite pitnú vodu z verejného vodovodu, ktorej vlastnosti sú prevádzkovateľom pravidelne monitorované, alebo dostupný zdroj podzemnej vody – v takom prípade veľmi odporúčame urobiť aspoň skrátený rozbor. Čo sledovať, zhŕňame v článku Podzemná voda ako zdroj na napúšťanie bazéna.
  • Kvalitné a účinné prípravky bazénovej chémie dávkované pravidelne, nie nárazovo.
  • Pravidelné čistenie stien a dna od sedimentovaných nečistôt, starostlivosť o filtračný materiál a údržba priľahlých plôch – viac v článku Čistota bazéna, jeho stien, vodnej linky a okolia.
  • Dôkladné zabezpečenie pozemku zabráni voľne žijúcim zvieratám v prístupe do okolia bazéna, čo im v konečnom dôsledku môže zachrániť život a nám ušetriť náklady na čistenie vody.
  • Žiadna manipulácia s nebezpečnými látkami v okolí bazéna – farby, rozpúšťadlá, pohonné hmoty, oleje, hnojivá a podobne môžu fatálnym spôsobom znehodnotiť bazénovú vodu aj životné prostredie.
  • Zakrývanie hladiny. Vždy, keď bazén nevyužívate, používajte krycie alebo solárne plachty. Ak bazén nebudete využívať dlhší čas (pracovná cesta, dovolenka), je jeho zakrytie samozrejmosťou – pozrite si aj Starostlivosť o bazén počas prázdnin.

Ovládacie prvky výpisu

32 položiek celkom